Daimler, BMW, Siemens, Volkswagen sú tradičnými symbolmi nemeckého úspechu v priemysle. Na rozdiel od USA však Nemcom chýbajú firmy novej generácie, ktoré prerazili na globálnom trhu. Nemajú svoj Google či Amazon. Zmeniť to mal Wirecard.
Firma, ktorá sa zameriavala na spracovanie digitálnych platieb a jej obrat sa pohyboval v miliardách eur, pôsobila po celom svete, mala pobočku aj v Košiciach. Pre nemeckých politikov bola splneným snom a dôkazom, že aj v Nemecku majú vhodné podnikateľské prostredie pre perspektívne startupy.
Vízia, kecy, podvod: Investori už nechcú miliardové sľuby Čítajte Príbeh Wirecardu však pripomína skôr hollywoodsky triler. Ukázalo sa, že firma manipulovala s účtovníctvom, realizovala fiktívne transakcie a pre pochybných ľudí prala špinavé peniaze.
Ústrednou postavou bol prevádzkový riaditeľ Jan Marsalek, tajomný rakúsky bankár s údajným napojením na ruské tajné služby. Od leta 2020, keď sa prevalil škandál s Wirecardom a firma skrachovala, je nezvestný.
Dokument Skandal! Bringing Down Wirecard na streamovacej platforme Netflix vysvetľuje, prečo je príbeh Wirecardu najväčším finančným podvodom v Nemecku a tiež ukazuje, aká dôležitá, ale aj podceňovaná je investigatívna žurnalistika.
Most wanted fugitive
Keď Wirecard v júni 2020 vyhlásil insolvenciu, vysvitlo, že sa mu „stratilo“ 1,9 miliardy eur, ktoré vykazoval v účtovníctve. Podľa prokuratúry firma dlhé roky falšovala údaje o hospodárskych výsledkoch a transakciách.
