Minulý týždeň Európou otriasli správy o únikoch plynu na štyroch rôznych miestach plynovodov Nord Stream I a Nord Stream II. Európski predstavitelia to označili za sabotáž.
Veľké trhliny v oceľových potrubiach obalených betónom v okolí dánskeho ostrova Bornholm neďaleko švédskeho pobrežia spôsobili paniku na svetových trhoch. Cena plynu po niekoľkodňovom poklese opäť stúpla o 20 percent a prekročila hranicu dvesto eur za megawatthodinu (MWh).
Dôvodom nebolo samotné poškodenie plynovodov, ktoré sa začínajú v Rusku a po dne Baltského mora vedú až do Nemecka. Nimi sa totiž žiadny plyn do Európy v súčasnosti neprepravuje.
Hirman: Ceny energií? Čistá špekulácia a tvárime sa, že je to normálne Čítajte Cenu potlačila nahor hlavne neistota z blížiacej sa zimy a možného ohrozenia iných plynovodných prepojení. Ak by sa terčom prípadnej sabotáže stali dodávky plynu z Nórska, Európe - a ani Slovensku - by nepomohli ani plné zásobníky ani znižovanie spotreby plynu.
Na ruský plyn sa už Európa nespolieha
Oficiálny vinník incidentu zatiaľ známy nie je. Viacerí odborníci však ukazujú na Rusko. Podľa nich chcel režim Vladimira Putina demonštrovať nebezpečenstvo pre ostatné zdroje energií, ktoré sú pre Európu alternatívou k ruskému plynu a týmto spôsobom ich odradiť od ďalšej podpory Ukrajiny.
„Európska energetická sústava je takto vystavená novému typu hrozieb, voči ktorým je zraniteľná,“ hovorí analytik webu energie-portal.sk Radovan Potočár.
