BRATISLAVA. Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) sa v minulosti dostala až sedemkrát do hľadáčika Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ).
Napriek tomu kontroly ukázali, že v agentúre boli problémy s procesným riadením, účinným nastavením systému vnútornej kontroly, aktívnym používaním informačných systémov a nedostatky zostávajú aj pri práci hodnotiteľoch výziev
. V tomto roku bola kontrola zameraná na procesy z rokov 2020 a 2021. Pozitívne možno hodnotiť prijatie externých audítorov súčasným vedením PPA.
Ide o otázky súvisiace s riadením projektov, nastavovaním princípov transparentnosti a efektívnosti a zadefinovaním pravidiel pre účinnú vnútornú kontrolu.
Informovala o tom hovorkyňa Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) Daniela Bolech Dobáková.
Hrozí zastavenie zdrojov z EÚ
PPA nakladá s významným objemom národných i európskych prostriedkov. Zastavenie projektov rozvoja vidieka či poľnohospodárstva by malo veľký dopad na celkové fungovanie spoločnosti.
Národná autorita pre oblasť externej kontroly bude do plánu kontrol zaraďovať v najbližších rokoch tematické audity smerované do najrizikovejších oblastí riadenia PPA.
Kontrolný úrad chce dosiahnuť včasné zachytenie systémové zlyhania a aby vedenie inštitúcie pružne reagovalo na odporúčania kontrolórov.
„PPA je špecifická v tom, že okrem štrukturálnych fondov, ktoré majú viacúrovňový systém kontroly, poskytuje aj priame podpory. Práve pri nich sú na národnej i európskej úrovni znížené stupne externej kontroly. A keďže ide o veľký objem verejných financií, rozhodol som, že pôdohospodárska agentúra bude v pravidelnom hľadáčiku mojich kolegov najbližšie tri roky. Zlyhania, na ktoré narážame v tejto štátnej organizácii od roku 2016, by pri našom pasívnom prístupe mohli viesť až k zastaveniu poskytovania európskej finančnej pomoci a ohrozená by tak mohla byt realizácia kľúčových projektov s dopadom na celú slovenskú spoločnosť,“ konštatuje predseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy.
Nízka úroveň transparentnosti
V rokoch 2016 až 2020 uskutočnil NKÚ sedem kontrol, päť z nich bolo zameraných na nastavenie a dodržiavanie procesov a postupov pri implementácii programov rozvoja vidieka.
Národní kontrolóri odhalili vysokú mieru netransparentnosti pri výbere uchádzačov o nenávratný finančný príspevok, pri posudzovaní a schvaľovaní žiadostí o dotácie, upozornili aj na nedostatky vo fungovaní agentúrnych kontrolórov priamo v teréne.
Riziká boli aj v nedostatočnej elektronizácie procesov, ale aj pri netransparentnom hodnotení projektov, a nedostatky sa našli aj v legislatíve.
Preto úrad svoje zistenia odstúpil orgánom činným v trestnom konaní a v tomto roku sa kontrolóri vrátili do PPA, aby preverili, ako agentúra realizuje opatrenia prijaté na základe odporúčaní národnej autority pre externú kontrolu a do akej miery boli upravené procesy prípravy, riadenia a kontroly jednotlivých projektov.
„Vedenie agentúry postupne nastavuje jasný systém vnútornej kontroly s využitím pravidla štyroch očí a to nielen pri administratívnom a finančnom hodnotení projektov, ale najväčšia výzva súvisí s cieleným monitorovaním plnenia záväzných ukazovateľov schválených projektov zo strany prijímateľov európskej pomoci. Len funkčný systém vnútornej kontroly dá širokej verejnosti uistenie, že peniaze daňových poplatníkov sú používane nielen v súlade so zákonom, ale aj princípmi ich efektívneho a účinného využitia zo strany prijímateľov,“ uvádza Ľubomír Andrassy.
Nedodržiavanie plánu vyhlasovania výziev
Slovensku hrozí kvôli nesprávne upraveným pracovným postupom v dokumentácii PPA krátenie poskytnutých finančných prostriedkov a ohrozené je aj čerpanie európskych fondov. Agentúra vyhlásila od mája 2015 do mája 2022 v rámci PRV celkom 53 výziev, štyri z nich zrušila.
PPA nepostupovala podľa schváleného plánu výziev, keďže z 10 vyhlásených výziev päť vyhlásila po termíne. V rokoch 2020 a 2021 nevyhlásila 11 výziev schválených do záväzných plánov.
„Nedodržiavanie schváleného plánu vyhlasovania výziev vytvára riziko, že európske prostriedky nebudú vyčerpané. Slovensko slabo čerpá finančné prostriedky na projektové opatrenia. Dnes ide len o čerpanie tretiny alokovaných európskych zdrojov, čo však súvisí aj s pozastavením platieb na investičné opatrenia po audite Európskej komisie. Doposiaľ stanovená korekcia celkového balíka peňazí z Bruselu sa dostala až na úroveň 25 percent,“ zdôrazňuje predseda úradu Ľubomír Andrassy.
Aj napriek tomu, že PPA si v súvislosti s ukončenými ex post kontrolami splnila voči Európskej komisii oznamovaciu povinnosť aj stanovené percento overenia výdavkov, národní kontrolóri to vnímajú ako riziko, že pri nezačatých alebo nevykonaných kontrolách uplynie doba udržateľnosti projektov a verejnosť nebude mať istotu, že prijímatelia splnili záväzné ukazovatele.
NKÚ tvrdí, že dochádza k častej fluktuácii zamestnancov. Kontrolný úrad odporúča vedeniu agentúry zintenzívniť vnútorný dohľad nad dodržiavaním interných postupov a v prípade individuálnych zlyhaní zamestnancov musí vedieť vyvodzovať osobnú, nielen pracovnoprávnu, ale aj hmotnoprávnu zodpovednosť.
Minister kontroly podporil
Podľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR nie sú závery NKÚ pre rezort žiadnym prekvapením.
Ako uvádza ministerstvo vo svojom stanovisku, práve pre podozrenia z netransparentnosti a zlyhania pri narábaní s verejnými financiami Slovenska i Európskej únie v predchádzajúcich rokoch bolo prioritou ministra Samuela Vlčana od jeho nástupu do funkcie v júni 2021 obnovenie a sfunkčnenie PPA.
Úlohou krízového manažéra Jozefa Kissa na poste generálneho riaditeľa PPA bolo od júla minulého roka nastaviť procesy vedúce k ozdraveniu a stabilizácii tejto dôležitej inštitúcie. „O kontrolu NKÚ som požiadal už ako generálny riaditeľ ja osobne. Spoluprácu hodnotím pozitívne. Chcel som mať po nástupe do funkcie vyčistený stôl. Závery NKÚ nie sú pre mňa prekvapivé. Dedičstvo z minulosti naprávame v platobnej agentúre dodnes,“ ozrejmil Kiss.
V októbri 2021 minister Vlčan na základe novonastavených kontrolných mechanizmov a procesov obnovil trvalú akreditáciu PPA, ktorá tak mohla začať opäť plniť svoju úlohu.
„Vítam každú kontrolu v PPA, ktorá nám ukáže, kde môžeme mať medzery vo fungovaní. PPA je dnes agentúrou, ktorá je aj Bruselom dávaná za príklad v oblasti indikácie rizík a konfliktov záujmov. Zlyhania z minulosti sa nesmú opakovať. Znamenalo by to pre slovenský agrosektor katastrofu,“ upozornil minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan a dodal, že aktuálne je agentúra vo fáze zdokonaľovania už novozavedených procesov.
„PPA rozbehla spoluprácu s vysokými školami, na ktorých hľadá nových spolupracovníkov, procesuje výzvy, vypláca financie, zdokonaľuje ex-post kontroly, ktoré boli dlhodobo podceňované. Zavedením cenníkov pri výzvach sme eliminovali riziko podvodov pri verejných obstarávaniach,“ doplnil Vlčan.
