Ukrajinská energetická infraštruktúra je od minulého týždňa pod paľbou ruských rakiet a dronov. Ostreľovanie elektrární sa začalo deň po tom, čo sa terčom ukrajinského útoku stal 19-kilometrový Kerčský most, spájajúci Rusko s okupovaným Krymským polostrovom.
Podľa ukrajinského ministra energetiky Hermana Haluščenka ruské rakety vážne poškodili 40 percent tamojších elektrární, čo spôsobilo veľké výpadky elektriny po celej krajine. Poškodenie hlásia viaceré ukrajinské mestá vrátane Kyjeva. Vláda sa preto usiluje o 20-percentné zníženie spotreby.
Od marca tohto roka je Ukrajina spolu s Moldavskom súčasťou európskej prenosovej siete ENTSO-E. Po ruských útokoch sa však komerčný tok medzi Ukrajinou a zvyškom Európy zastavil.
Európa už vie, ako skrotiť energie. Dôsledkom môžu byť aj poruchy trhu a plyn v Ázii Čítajte Čo to znamená pre Slovensko? Do akej miery ničenie ukrajinskej infraštruktúry ohrozuje zvyšok Európy? A je pre ňu elektrina, ktorá z Ukrajiny prúdila, nenahraditeľná? INDEX odpovedá na najdôležitejšie otázky ohľadom energetickej situácie na Ukrajine.
V článku odpovedáme na otázky:
- Prečo ukrajinská sieť v marci prepojila s európskou?
- Aký je rozdiel medzi technickým a komerčným prepojením?
- Pre koho je komerčné prepojenie výhodné?
- Do akej miery sa prepojenie na Slovensko využívalo na komerčné účely?
- Môže odstávka komerčného prepojenia s Ukrajinou spôsobiť nedostatok zdrojov v Európe?
- Do akej miery Európu a Slovensko ohrozuje fakt, že Rusko ničí ukrajinskú infraštruktúru?
- Aké prepojenia sú pre Slovensko kľúčové?
- Kedy sa komerčné prepojenie obnoví?
1. Prečo sa ukrajinská sieť v marci prepojila s európskou?
Tesne pred začiatkom vojny sa Ukrajina podľa plánov z roku 2017 odpojila od existujúcich elektrických rozvodov smerujúcich do Ruska a Bieloruska. Krajina mala nasledujúci rok fungovať v takzvanom ostrovnom režime, teda bez vonkajších prepojení.
K ENTSO-E, teda k prenosovej sieti Európskej únie, sa podľa pôvodných plánov mala komplexne pripojiť v roku 2023. V minulosti ju s ňou spájalo len niekoľko vedení s Burštýnskym energetickým ostrovom kúsok pri slovenských hraniciach.
Po ruskej invázii sa Európska komisia snažila proces urýchliť a Ukrajinu spolu s Moldavskom pripojiť rýchlejšie. Dôvodom bol nielen prejav solidarity, ale aj zaistenie bezpečnosti.
„Pripojenie k takej veľkej sústave, ako je stredoeurópska, znamená, že prípadný výpadok výroby na Ukrajine alebo v Moldavsku nespôsobí taký veľký pokles frekvencie,“ vysvetľuje hovorkyňa spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) Sandra Čičová Kotzigová.
Prepojenie bolo spočiatku iba technické, od konca júna sa začalo využívať aj na komerčné účely.
