Rusko si po necelých štyroch dňoch rozmyslelo svoje víkendové odstúpenie od dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov.
Stalo sa tak po telefonickom rozhovore tureckého ministra obrany Hulusiho Akara s jeho ruským náprotivkom Sergejom Šojguom. Rusko vraj od Ukrajiny dostalo písomné záruky, že Kyjev nepoužije námorné koridory určené na vývoz obilia na vojenské operácie proti Rusku.
Odstúpenie od dohody oznámil režim Vladimira Putina po útoku na prístav v Sevastopoli na okupovanom Kryme, ktorý je hlavnou základňou ruskej Čiernomorskej flotily.
Rusko znovu vydiera hladom. Dohoda, od ktorej odstupuje, zachránila sto miliónov ľudí Čítajte Moskva tvrdila, že za útokom stojí Kyjev a terčom sa mali stať aj plavidlá, ktoré sprevádzali civilné nákladné lode. Podľa ukrajinských predstaviteľov to však bola len zámienka s tým, že Rusi vypovedaním dohody hrozili viackrát už dávnejšie.
Dohoda od leta zabezpečuje bezpečný presun lodí s poľnohospodárskymi komoditami a hnojivami z Ukrajiny. Jej cieľom je zabrániť potravinovej kríze v chudobných regiónoch Afriky a Blízkeho východu. Platiť má 120 dní, teda do druhej polovice novembra s možnosťou predĺženia.
Čo sa stane, ak Kremeľ od dohody znova odstúpi alebo ju odmietne predĺžiť? Aký vplyv to bude mať na ceny poľnohospodárskych komodít? Môže sa to dotknúť aj Európy a Slovenska?
V článku odpovedáme na otázky:
- Prečo bola potrebná dohoda o bezpečnom vývoze obilnín z Ukrajiny?
- Prečo je platnosť dohody dôležitá?
- Do akej miery by vypovedanie dohody zasiahlo ukrajinskú ekonomiku?
- Zvýšilo by ukončenie dohody ceny potravín?
- Mali by krajiny EÚ dostatok obilia aj bez dohody?
- Čo by v prípade odstúpenia od dohody mohli urobiť Európska únia a OSN?
1. Prečo bola potrebná dohoda o bezpečnom vývoze obilnín z Ukrajiny?
Ukrajina je dôležitým globálnym exportérom poľnohospodárskych plodín. Pred začiatkom ruskej agresie zodpovedala za 16 percent svetových exportov kukurice, desať percent jačmeňa, 42 percent slnečnicového oleja a deväť percent pšenice.
