Ceny na Slovensku rastú a platy im nestíhajú. Táto realita je výsledkom štruktúry slovenskej ekonomiky a produktivity práce, ktorej dochádza dych.
Obdobie príchodov veľkých zahraničných investorov je minulosťou. Slovensko zaostalo, nebolo schopné rozbehnúť vlastné inovácie. Dobiehajú ho aj chudobnejšie krajiny Európskej únie, ktoré štartovali z horšej pozície.
Vo Francúzsku šesť percent, na Slovensku nad 12. Prečo máme vyššiu infláciu? Čítajte Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) ešte vlani upozornila, že v porovnaní s priemerným rastom HDP okolo troch percent, ktorý Slovensko zaznamenávalo v uplynulých desiatich rokoch, mu Európska komisia v najbližšej dekáde prognózuje priemerný ročný rast len okolo 1,3 percenta HDP.
To je priemer EÚ, čo pre Slovensko znamená koniec dobiehania životnej úrovne vyspelejších západných krajín.
V článku sa dočítate:
- Prečo Slovensko prestalo byť "tatranským tigrom"?
- Prečo slovenská ekonomika spomaľuje a aké reformy potrebuje?
- Ako tento problém komplikuje odchod nadaných Slovákov do zahraničia?
- Máme na Slovensku vyššie ceny potravín a energií v porovnaní s priemerom EÚ?
- Zarábajú Slováci málo?
- Aké investície by Slovensko potrebovali na ďalší rozmach životnej úrovne?
Premianti postsovietskeho priestoru
Takzvanú konvergenciu Slovenska k priemeru EÚ zhŕňa ekonóm RRZ Martin Šuster z dvoch hľadísk.
Približovanie sa k priemeru Európskej únie. (zdroj: Martin Šuster, Eurostat)Prvým je HDP na obyvateľa v prepočte na paritu kúpnej sily, čo odzrkadľuje životnú úroveň krajiny. Od roku 1995 do roku 2020 sa Slovensko k priemeru EÚ priblížilo, ale výrazne pomalšie ako iné krajiny strednej a východnej Európy.
V roku 1995 HDP v parite kúpnej sily na Slovensku predstavoval 49 percent.
