BRATISLAVA. Rozpočet na roky 2023 až 2025 berúc do úvahy nevyhnutné dôsledky energetickej krízy nemožno považovať za konsolidujúci.
Uviedli to v analýze návrhu rozpočtu verejnej správy SR na najbližšie tri roky analytici úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska.
Rast výdavkov
Vytýčený cieľ rozpočtu na rok 2023 počíta podľa analytikov s výraznou rezervou v objeme 2,9 % hrubého domáceho produktu (HDP) na riešenie rastu cien energií, pričom celkový deficit by mal dosiahnuť úroveň 6,4 % HDP. "Aj bez tejto rezervy je objem prijatých permanentných opatrení v roku 2023 historicky najvyšší, najmä pre opatrenia na podporu rodinnej a dôchodkovej politiky štátu," zdôraznili analytici.
Finančný výbor prerokoval rozpočet. Klimek upozornil na riziká provizória Čítajte Poznamenali, že lepší vývoj rozpočtových príjmov v tomto roku vytvára priestor chrániť domácnosti a firmy pred dôsledkami rastu cien energií bez dodatočných dlhov. S rezervou na riešenie energetickej krízy už prichádza aj revidovaný rozpočet na rok 2022, keď počas roka prišlo k zvýšeniu výdavkov o 1,5 miliardy eur.
"Napriek takémuto výraznému rastu výdavkov sa celkové hospodárenie na aktuálny rok vďaka lepšiemu vývoju príjmov takmer nemení (4,97 % HDP). Daňové a odvodové príjmy ťažia z rýchleho rastu cien, ktorý sa ešte plne nepremietol do všetkých výdavkových položiek," podčiarkli analytici.
Ciele na roky 2024 a 2025 podľa analytikov postupne zlepšujú hospodárenie verejného sektora k úrovni 2,7 % HDP v roku 2025. Po fiškálnom uvoľnení v rokoch 2022 a 2023 tak dochádza k štrukturálnej konsolidácii 0,5 percentuálneho bodu HDP ročne.
Chýbajú výdavkové limity
"Chýbajúci konsolidačný plán vytvára otázniky pre dosiahnuteľnosť vytýčených cieľov. Na naplnenie uvedených cieľov by bolo potrebné prijať opatrenia vo výške až 1,4 % HDP. Dôveryhodnosť cieľov oslabuje aj fakt, že v rozpočte absentujú výdavkové limity, ktoré predpokladá novoprijatá novela rozpočtových pravidiel a ku ktorým sa vláda zaviazala v pláne obnovy a odolnosti," upozornili analytici z NBS.
Poznamenali, že očakávania NBS vo veci hospodárenia verejného sektora sú v aktuálnom roku, ako aj v roku 2023 lepšie v porovnaní s rozpočtom. V oboch rokoch NBS predpokladá, že financovanie energetickej krízy bude menej zaťažovať hospodárenie verejnej správy ako navrhovaný rozpočet. V aktuálnom roku NBS odhaduje hospodárenie na úrovni -3,5 % HDP a v budúcom roku -4,3 % HDP aj vďaka použitiu fondov EÚ na financovanie energetickej krízy.
Analytici dodali, že budúci rok bude bohatý na zdroje z rozpočtu EÚ. Stav ich čerpania však vzbudzuje obavy o schopnosti účelne ich využiť na zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku. Finále čerpania 3. programového obdobia a plné naštartovanie využitia prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti by malo byť silnou náplasťou na ekonomické ochladenie európskych ekonomík. Premrhanie tohto potenciálu nemusí znamenať len jednoročné oslabenie dopytu, ale aj trvalú stratu v podobe oslabenej konvergencie, ktorá v posledných rokoch trápi Slovensko.
