BRATISLAVA. Konfederácia odborových zväzov víta "rozmrazenie" príplatkov ku mzde. Konfederácia to uviedla v reakcii na novelu Zákonníka práce, ktorú 7. decembra schválil parlament.
Podľa odborov ide o návrat k úprave, ktorá sa už niekoľko rokov predtým uplatňovala.
"Od roku 2020, kedy bol zmenený Zákonník práce v časti, ktorá hovorí o príplatkoch za prácu, opakovane upozorňovali, že v roku 2022 zamestnanci doplatia na takúto úpravu. Už v roku 2020 sme vyčíslili, že negatívny efekt zmrazenia výšky mzdových zvýhodnení na mzdovú úroveň zamestnancov bude 48 miliónov eur (za prácu v sobotu 8,3 milióna eur, za prácu v nedeľu ďalších 13,1 milióna eur a za prácu v noci 26,6 milióna eur). V tom čase to bola lákavá úspora nákladov zamestnávateľov, avšak bez ohľadu na zohľadnenie dôsledkov pre zamestnancov," pripomenuli odborári.
Správna odpoveď na infláciu
Návrat k právnej úprave, ktorá platila do roku 2020, vníma preto Konfederácia odborových zväzov v súčasnej situácii najmä extrémneho rastu cien ako cestu k zvýšeniu príjmu, a tým pádom aj životnej úrovne zamestnancov a ich rodín.
Konfederácia chápe mzdové zvýhodnenia za prácu ako kompenzáciu pre zamestnanca za to, že musí vykonávať prácu v "neštandardných", až "nesociálnych" pracovných časoch.
Slovenskí zamestnanci majú podľa konfederácie nelichotivé prvenstvo medzi krajinami EÚ vo vykonávaní prác v neštandardných pracovných časoch, najmä v noci a nezaostávajú ani v prácach v sobotu a nedeľu.
Dlhodobé vykonávanie práce najmä večer a v noci má negatívne dosahy na ľudský organizmus, čo má následne negatívne dosahy na celkový zdravotný stav obyvateľstva, preto by aj politiky štátu mali smerovať k obmedzovaniu takýchto prác, a nie k ich zlacňovaniu a motivovaniu zamestnávateľov ich využívať.
Hazard s ekonomikou, odkázali zamestnávatelia
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia priemyselných zväzov a dopravy, Klub 500 a Združenie miest a obcí Slovenska v spoločnom vyhlásení vyjadrili hlboké sklamanie z prístupu poslancov, ktorí pred prosperitou Slovenska uprednostňujú lacný populizmus a zbieranie volebných hlasov.
Ako ďalej spoločne uviedli zamestnávatelia v reakcii na parlamentom schválené príplatky k mzde, zvýšenie nákladov firiem bez akéhokoľvek rozumného odôvodnenia a diskusie považujú za vrcholne nezodpovedný hazard s celou ekonomikou a budúcnosťou Slovenska.
Podčiarkli, že na nedostatky novely ZP, ktorá opätovne rozmrazuje mzdové príplatky za prácu počas noci, víkendov či sviatkov, upozorňovali už od septembra 2022. Poslanecká novela podľa nich hrubo porušila sociálny dialóg, v rámci ktorého sa tento rok zamestnávatelia a odbory historicky prvýkrát dohodli na výške minimálnej mzdy i ponechaní príplatkov na úrovni roku 2021.
"Na rokovaniach sme navrhovali, že pokiaľ má byť cieľom poslaneckého návrhu zvýšenie príjmu zamestnancov, príplatky by mali byť v celom rozsahu oslobodené od daní a odvodov na strane zamestnávateľa aj zamestnanca, ako je to napríklad v Rakúsku a Nemecku. Tým by sa reálne dostalo viac peňazí k ľuďom," zdôraznili zamestnávatelia.
Napriek tomu, že tieto návrhy boli podľa nich na úrovni tripartity i parlamentu prerokované, poslanci na to neprihliadli a prijali verziu novely, z ktorej viac ako ľudia profituje štát.
Z každého zvýšeného eura, ktoré v zmysle novely firma pošle svojmu zamestnancovi, sa až 52 percent vráti štátu vo forme daní a odvodov.
Príplatky sa pritom premietnu do vyšších cien tovarov a služieb, ktoré budú musieť zaplatiť všetci - študentmi počnúc a dôchodcami končiac, hoci práve tieto najzraniteľnejšie skupiny ľudí príplatky ani nedostanú.
Príplatky sa budú musieť podľa zamestnávateľov zároveň premietnuť do zvýšených poplatkov za odpady, zvýšených nákladov na verejnú dopravu, poplatkov za sociálne služby, ale aj zvýšených nákladov na činnosť mestských a obecných polícií.
Prijatá novela môže mať podľa nich na svedomí likvidáciu pracovných miest a skokový nárast nezamestnanosti. Ďalšie zvyšovanie nákladov v čase energetickej a inflačnej krízy totiž spôsobí, že podniky nebudú schopné udržať svojich zamestnancov. Hromadné prepúšťanie sa môže dotknúť tisícov ľudí vo všetkých regiónoch, a to vrátane najohrozenejších nízkopríjmových pracovníkov.
NR SR 7. decembra schválila novelu ZP, ktorú predložili poslanci opozičného Smeru-SD. Príplatky ku mzde sa tak "rozmrazia". Právna norma má nadobudnúť účinnosť 1. júna 2023. Za návrh hlasovalo 110 zo 137 prítomných poslancov.
Dopady na spotrebiteľa a konkurencieschopnosť
Potravinárska komora Slovenska, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Slovenská aliancia moderného obchodu a Zväz obchodu SR vyjadrujú rozčarovanie nad schválením novely, pretože významným spôsobom zvýši náklady na príplatky pre zamestnancov.
Ako ďalej uviedli potravinári a obchodníci v reakcii na schválenú novelu Zákonníka práce, stalo sa tak napriek tomu, že výrobcovia a predajcovia potravín upozornili poslancov na negatívne dôsledky tento novely pre všetkých spotrebiteľov a na už dnes slabú konkurencieschopnosť celého výrobného odvetvia.
Poznamenali, že verejný prísľub dal pritom zástupcom zamestnávateľov aj predseda NR SR na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady SR.
Schválenie novely Zákonníka práce povedie podľa nich k ďalšiemu zvýšeniu cien, najmä základných potravín.
Tým, že bude musieť dôjsť k zvýšeniu výšky príplatkov ku mzde v prvovýrobe, spracovaní aj predaji poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, je dôvodné predpokladať rast cien pekárskych výrobkov, zeleniny, mäsa, mlieka, vajec, ale aj ďalších výrobkov.
A to v situácii, keď sa do cien potravín už premietajú zvýšené náklady dodávateľov v dôsledku rastu cien energií, obalových materiálov, vojny na Ukrajine a narušených dodávateľských reťazcov.
Ďalší rast cien potravín v dôsledku novely Zákonníka práce podľa potravinárov a obchodníkov spôsobí, že situácia sa pre obyvateľstvo stane ešte neúnosnejšou, a to najmä pre domácnosti s najnižšími príjmami vrátane dôchodcov.
Negatívnym dôsledkom predmetnej novely Zákonníka práce bude ďalej klesajúca konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárskych a potravinárskych producentov.
Pekári, mliekari, spracovatelia a chovatelia mäsa, ale aj ďalší potravinári sa ešte nestihli vyrovnať s energetickou krízou a hrozí, že po zmene zákonníka práce sa už s krízou ani nevyrovnajú a mnohí z nich budú musieť ukončiť produkciu. To negatívne zasiahne aj celkovú zamestnanosť v odvetví.
Výroba potravín pritom patrí medzi kritickú infraštruktúru a už zo jej povahy je jasné, že vyžaduje prevádzku aj počas víkendov.
