Schvaľovanie štátneho rozpočtu je na programe parlamentu už od konca novembra. K hlasovaniu o zákone roka však stále nedošlo. Vláda totiž rieši vlastnú existenciu a ak vo štvrtok 15. decembra padne, je možné, že Slovensko od januára bude fungovať v rozpočtovom provizóriu.
Podľa vedúceho oddelenia štrukturálnych a fiškálnych analýz Národnej banky Slovenska Branislava Reľovského to nie je najlepší nápad. "V pláne máme použitie veľkého objemu financií na energetickú pomoc. Neviem, či by sme to v provizóriu dokázali utiahnuť," hovorí.
Podľa neho pritom nejde o najlepší možný rozpočet. Okrem chýbajúcich konsolidačných opatrení je alarmujúca aj výška dlhu, ktorý sa nachádza ďaleko za únosnou hranicou a z roka na rok sa zhoršuje. "Dôvodom je pritom práve bezprecedentný rozsah permanentných opatrení. Osobne si nepamätám, že by sa niečo podobné v takom rozsahu dialo aj v minulosti," dodáva v rozhovore pre INDEX Branislav REĽOVSKÝ.
Čo sa v rozhovore dočítate:
- Je správne zvyšovať rozpočet dodatočne len pre energo pomoc?
- Aký veľký je vplyv opatrení ako daňový bonus či prídavok na dieťa na výšku verejného dlhu?
- Čo vysoký dlh znamená pre budúce generácie?
- O čo sa Slovensko oberá, ak eurofondy nečerpá správne a neskôr nimi sanuje krízy?
- Aké dosahy má vládna neistota na rozpočet?
- Je provizórium lepšie ako zlý rozpočet?
Pred pár týždňami sa novelizoval tohtoročný rozpočet. Výdavková časť sa pre energetickú krízu zvyšovala o 1,5 miliardy eur, čo malo priamy vplyv na deficit. Považujete to za správne?
Legislatívne to problém nie je. Zákon dáva vláde priestor primerane reagovať na nepredvídateľné okolnosti, a to aj formou úpravy rozpočtu. Ak sa však už peniaze alokujú na určitú vec, mali by sa na ňu aj použiť. Nie je však raritou, že sa nakoniec minú na niečo úplne iné.
Napríklad?
Z minulosti poznáme niekoľko príkladov, keď sa namiesto jednorazových opatrení peniaze použili na permanentné politiky vlády. Netvrdím, že to tak musí byť aj v tomto prípade, nebolo by to však prvýkrát, keď sa peniaze presunuli na iný účel, ako sa pôvodne určilo.
Minister financií Igor Matovič tohtoročný vyšší deficit podmieňoval prijatím troch zákonov - dôchodkovej reformy, výdavkových stropov a dlhovej brzdy. Dlhová brzda sa neprijala, výdavkové limity sa zatiaľ neuplatňujú. Vyšší deficit však máme aj tak, najmä pre dodatočné energo opatrenia. Považujete to za adekvátne?
