Slovensko má za sebou prvých tridsať rokov existencie vo forme moderného samostatného štátu. Stalo sa súčasťou OECD, NATO aj Európskej únie, nabehlo na spoločnú európsku menu, ekonomicky sa priblížilo krajinám na západe kontinentu.
Elena Kohútiková, bývalá viceguvernérka Národnej banky Slovenska (NBS) a v súčasnosti šéfka poradného tímu povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), rozdeľuje uplynulú trojdekádu na tri obdobia.
"Prvé bolo obdobie hľadania sa, teda 90. roky. Potom bolo obdobie, keď sme sa našli a nasmerovali tam, kam chceme ísť. Posledné roky považujem za obdobie veľkého množstva nevyužitých šancí," vysvetľuje v rozhovore pre INDEX.
Ak chce Slovensko naďalej ísť správnym smerom, musíme sa podľa nej venovať vzdelávaniu, zdravotníctvu i zelenej ekonomike. "Stačí, ak sa dobre nenastaví vzdelávacia reforma a stratíme ďalšie tri dekády," hovorí Elena KOHÚTIKOVÁ.
V rozhovore sa dočítate:
- Aké najťažšie zmeny čakali Slovensko po rozdelení?
- Čo v praxi znamenala menová odluka?
- Či sa dalo predísť vysokej nezamestnanosti po reštrukturalizácii ekonomiky
- Ako sa nakoniec Slovensko stalo tigrom Európy?
- Prečo bolo zavedenie eura správnym krokom pre Slovensko?
- Prečo sú súčasné časy najťažšie, aké žijeme?
Tridsať rokov z historického hľadiska nie je veľa. Máme vôbec čo bilancovať?
Z historického pohľadu ide naozaj o krátke obdobie, ale Slovensko počas uplynulých tridsiatich rokov zažilo veľa zmien. Priestor na bilancovanie preto určite existuje. Zo socialistickej krajiny, ktorou sme boli vyše 40 rokov, sme sa stali členom Európskej únie a ďalších medzinárodných organizácií, z československej koruny sme prešli cez slovenskú korunu až k euru.
Čo považujete za najdôležitejšie?
Nastolenie demokratického systému, integráciu do Európy, otvorenie hraníc, medzinárodnú výmenu, ale aj voľnosť názorov a myslenia. Fakt, že už nežijeme za železnou oponou a z večera do rána sa môžeme rozhodnúť, že ideme do Talianska či Španielska. To je oveľa viac než materiálne vymoženosti, respektíve možnosť kúpiť si čokoľvek, čo bolo kedysi považované za nedostatkový tovar.
Začínali sme od nuly
Keď v roku 1993 vznikla Národná banka Slovenska, stali ste sa hlavnou riaditeľkou ekonomického úseku. Aké výzvy na vás čakali?
Bolo to veľmi náročné, ale aj pekné obdobie. Po rozdelení Česko-Slovenska sme mali oveľa nižšiu ekonomickú výkonnosť, o 30 percent nižšiu ako Česko. Zároveň bolo treba dobudovať základné inštitúcie potrebné pre chod štátu vrátane samotnej NBS. Počas federácie sa starala najmä o zabezpečenie obeživa pre slovenskú ekonomiku. Menovú politiku a bankový dohľad mala na starosti centrála v Česku.
