SME

Najbohatší Slovák ušiel zo Slovenska. Pre dane býva v Česku

Chrenko vybudoval najväčšieho slovenského developera, hoci nie všetky projekty mu vyšli.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hoci ho rebríčky tradične označujú za najbohatšieho človeka v krajine, jeho tvár je prakticky neznáma. Majiteľ developerskej skupiny HB Reavis Ivan Chrenko sa vyhýba mediálnemu záujmu.

Možno aj táto stratégia mu umožnila, že sa prakticky nepozorovane presunul do Česka, kde našiel vhodné podmienky pre daňovú optimalizáciu svojich príjmov. Chrenkov príbeh tak nabral nečakaný smer, ktorý už so Slovenskom veľa spoločného mať nebude.

Na biznisový príbeh Ivana Chrenka sa pozeráme v ďalšej časti seriálu Magnáti.

Rozpačité začiatky

Úspešní podnikatelia zväčša nemajú problém vyrozprávať svoj životný príbeh. Najmä vtedy, keď je spojený so spoločenským obdivom. Ivan Chrenko by sa mohol pochváliť mnohými premyslenými krokmi. Aj keď na úplnom začiatku boli snahy, ktoré veľa úspechov nepriniesli.

Súvisiaci článok Ako dal Glváčov kamarát krídla J&T a dobyl Tatry? Príbeh Igora Rattaja Čítajte 

Ivan Chrenko sa narodil v Šali, z ktorej pochádzal aj celý rad jeho spolupracovníkov. S podnikaním začal ako 24-ročný, keď v októbri 1991 spolu s Blažejom Hrušovským a Viliamom Pančíkom založil eseročku Marsyas Acoustic. Najmä druhý menovaný zohral v Chrenkovom živote dôležitú úlohu.

Článok nájdete vo februárovom vydaní časopisu INDEX. Výhodne si ho predplaťte.Článok nájdete vo februárovom vydaní časopisu INDEX. Výhodne si ho predplaťte. (zdroj: Hej, Ty!)

Marsyas Acoustic sa špecializoval na výrobu reproduktorov a hi-fi sústav. Okrem eseročky si o pár mesiacov neskôr Chrenko zaregistroval aj živnosť s obchodným menom Rebox, ako predmet podnikania si uviedol montáž ozvučovacích zariadení a ozvučovanie priestorov. Živnostníkom však Chrenko nebol ani jeden celý rok.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V čase založenia živnosti Chrenko a jeho spoločníci do Marsyasu vpustili ďalšieho partnera, kanadského občana Martina Rakúsa. No ani potom firma, ktorá vyrábala reproduktory značky Marsyas, veľkú dieru do sveta nespravila. Ako neskôr napísal magazín Forbes, jej najväčším obchodom bol predaj výrobnej haly na Mlynských luhoch.

Developer

Životnú trajektóriu Ivana Chrenka dramaticky zmenila až ďalšia biznisová zastávka, a to podnikanie v realitách.

Ešte v roku 1993 Viliam Pančík spolu s ďalšími tromi spoločníkmi, Šarlotou Štosovou, Mikulášom Spálom a Evou Dieškovou, založil spoločnosť AB Reavis, Chrenko sa v nej objavil o dva roky neskôr.

Okrem toho Chrenko v roku 1994 stál pri zrode spoločnosti Reavis, kde sa opäť stretol aj s Pančíkom a Hrušovským. A v roku 1995 spolu s Pančíkom založil firmu HB Reavis.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Práve značka HB Reavis napokon zastrešila Chrenkov neskorší biznis. Skupina podnikateľov našla dieru na trhu, medzi prvými sa pustila do výstavby moderných kancelárskych budov.

Ich prvým veľkým projektom bol komplex BBC I (v Bratislave), na ktorý neskôr nadviazal BBC II. V oboch projektoch spolupracovali so softvérovou spoločnosťou Asset, do spoločného biznisu vložili pozemky.

Ako sa ukázalo, biznisový model, ktorý by sa dal zhrnúť ako „Postaviť, prenajať a predať“, sa ukázal životaschopný a v ďalších rokoch katapultoval HB Reavis medzi najväčších hráčov na trhu.

Výrazne im v tom pomohol Ľubo Haluška, ktorý pred vstupom do HB Reavisu pracoval ako riadiaci partner konzultačnej spoločnosti Deloitte.

„Boli sme firma plná ambicióznych mladíkov. Ľubo priniesol seniornejší pohľad. A myslím, že už vtedy niekde vzadu v Ivanovej hlave bol plán na medzinárodnú expanziu,“ spomínal pre Forbes jeden z vrcholových manažérov HB Reavisu Adrián Rác.

Fenomén Aupark

Spolupracovníci o Chrenkovi hovoria ako o analytikovi a stratégovi. „Ivan je neskutočne schopný vymyslieť, ako spojiť rôzne veci. Je skvelým príkladom toho, ako z problému nájsť príležitosť. Zoberie akúkoľvek situáciu a zamyslí sa nad ňou tak, aby nakoniec vzniklo najlepšie riešenie. Kreativita a schopnosť sa rozhodnúť, v tom je veľmi dobrý,“ spomínal v roku 2017 pre Forbes dnes už bývalý výkonný riaditeľ HB Reavis Group Pavol Trenka.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Chrenko bol podľa neho ten, kto rozhodoval o dôležitých veciach: „Má veľmi zdravý sedliacky rozum. V jednoduchosti je krása. Všetko si vie spočítať v priebehu minúty. Dáva to zmysel, nedáva? Ideme ďalej.“

Jedno z takýchto rozhodnutí bolo aj o tom, že HB Reavis okrem biznis centier postaví prvé obchodné centrum. Podľa historky si Chrenko predtým nakúpil všetku dostupnú literatúru, aby získal prehľad.

Skupina si napokon vybrala lokalitu v susedstve Sadu Janka Kráľa, kde na mieste bývalej kaviarne Aupark postavila rovnomenné nákupné centrum.

Pri jeho realizácii šli na hranu. Do výstavby naliali všetky svoje financie a po uši sa zadlžili. Problém bol, že rozpočet projektu sa výrazne zvýšil.

Z pôvodne plánovaných dvoch miliárd eur korún sa vyšplhal až na dvojnásobok. Ak by sa Aupark neuchytil, HB Reavis by v developerstve prakticky skončil a riešil by existenčné problémy. To sa však nestalo.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Mimochodom, hneď rozbeh nákupného centra poznačila „drobná“ kauza. Keď ho v novembri 2001 s mesačným meškaním otvárali, Chrenkovci usporiadali veľký raut pre osemtisíc hostí.

Bohužiaľ, nie všetko, čo na ňom podávali, malo ideálnu kondíciu, a tak viacero hostí skončilo v nemocnici s akútnym črevným ochorením.

Aupark sa stal fenoménom a pre HB Reavis ďalšou podnikateľskou nohou. Chrenkova skupina postupne otvorila Auparky aj v Piešťanoch (2010), Žiline (2010), Košiciach (2011) a Hradci Králové (2016). Postaviť ich chcela aj v Trenčíne, Ružomberku či v Brne, no tam so svojimi projektmi neuspela na úradoch.

Bobrík mlčania

Okrem „hnačkovej aféry“ otvorenie bratislavského Auparku sprevádzalo aj informačné vákuum. Novinári dostali len základné informácie, chýbala hlavná postava či predstaviteľ, ktorý by sa pred nich postavil a povedal: Toto je moje dielo.

Aj keď bol Chrenko hlavnou tvárou HB Reavisu, v médiách nevystupoval. Jeho jediný mediálny výstup pochádza z roku 2004, keď v Košiciach prezentoval plán na postavenie Auparku.

„Robili sme prieskum. V Bratislave Aupark denne navštívi priemerne 30-tisíc ľudí. Ročne je to 11 až 12 miliónov. S podobným číslom rátame aj v Košiciach, hoci pripúšťame, že obrat môže byť o niečo nižší ako v Bratislave. Nádejame sa však, že o tri-štyri roky príde silný investor aj sem, podobne ako do Žiliny,“ hovoril pre Košický večer.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Bola to však len výnimka. Chrenko sa inak pred novinármi v podstate schováva. A treba povedať, že médiá, vrátane bulvárnych, to akceptovali. Niektoré síce priniesli skromné zmienky, napríklad že bol na Plese v opere, ale na žiadnych fotkách ho nenájdete.

Vraj to robil preto, aby si chránil súkromie a mohol žiť obyčajným životom bez ochranky. Až taký obyčajný život však nežije. Už v roku 2008 sa Chrenko objavil v prvom zozname najbohatších Slovákov. Medzi milionárov ho zaradil časopis Profit, predchodca dnešného INDEXU.

Privatizér

V roku 2003 druhá vláda Mikuláša Dzurindu rozhodla o privatizácii autobusového dopravcu SAD Bratislava. Na prvý pohľad prekvapujúco sa do nej zapojil aj HB Reavis. Prekvapujúco preto, že v dopravnom biznise nepodnikal. A na prvý pohľad preto, že kroky Chrenkovcov boli dobre vypočítané.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Kúpou SAD totiž privatizér nezískal len dopravnú spoločnosť, ale aj budovu autobusovej stanice na Mlynských nivách v Bratislave. Že sa HB Reavis pozerá práve na ňu, to ani netajil.

„Aby bola bratislavská stanica skutočne reprezentatívna, treba do nej investovať niekoľko sto miliónov korún,“ hovoril koncom roka 2003 pre Hospodárske noviny finančný riaditeľ spoločnosti Ivan Valent.

Obdobné plány mali aj ďalší záujemcovia, ako 1. garantovaná a finančná skupina J&T. Nakoniec však uspel projekt, ktorý predložila spoločnosť Bus Transport, v ktorej sa HB Reavis spojil s ČSAD Brno. Za 49 percent akcií SAD Bratislava zaplatili 540 miliónov slovenských korún. Ďalších 187 miliónov korún mali zaplatiť za ďalších 17 percent akcií.

Predaj SAD Bratislava potvrdila vláda po niekoľkomesačných prieťahoch v lete roku 2004. Developer na mieste stanice sľuboval veľký projekt.

„Ide o lokalitu na hranici užšieho centra mesta, ktorej sa budeme snažiť dať mestotvorný charakter a pridať ďalšie funkcie. Vzhľadom na veľkosť územia vieme dnes povedať iba toľko, že pôjde o niekoľkomiliardovú investíciu,“ povedal vtedy Valent pre Hospodárske noviny.

Plány sa developerovi podarilo naplniť po dlhých sedemnástich rokoch. Nový komplex s názvom Stanica Nivy otvoril HB Reavis v septembri 2021.

SkryťVypnúť reklamu

Na nákupoch

Aj keď sa o HB Reavise dnes hovorí ako o úspešnej slovenskej firme, ktorá neobchoduje so štátom a je od neho nezávislá, na začiatku tisícročia to až také jednoznačné nebolo. Privatizáciu SAD sme už spomenuli. Firma však v prvej dekáde tohto tisícročia bola mimoriadne aktívna na realitnom trhu.

Developeri si vtedy v zásade porciovali Bratislavu. Lukratívne pozemky nepredávali len súkromní vlastníci, ale aj hlavné mesto a jeho mestské časti. V roku 2004 HB Reavis prehral boj s maďarskou skupinou TriGranit o pozemky pri jazere Kuchajda.

O predaji pritom rozhodovali poslanci mestskej časti Nové Mesto. K TriGranitu sa priklonili napriek tomu, že ponúkol o 20 miliónov korún menej ako HB Reavis. „Od začiatku bola súťaž netransparentná. (...) Hlasovanie bolo o tom, že zvíťazili dobré vzťahy, nie výška ponuky,“ citoval Nový Čas hovorcu HB Reavisu Ivana Garčára.

HB Reavis nevyšiel ani „obchod“ s primátorom Bratislavy Andrejom Ďurkovským, ktorý chcel, aby developer znížil kancelársku vežu Aupark Tower z plánovaných 22 podlaží na pätnásť. Ako kompenzáciu si mohol od mesta kúpiť lukratívne pozemky medzi Starým a Prístavným mostom.

Keď však táto informácia prenikla na verejnosť, ozvali sa ďalší developeri, ktorí boli ochotní za pozemky zaplatiť viac. Kým dohoda s HB Reavisom znela na dvetisíc korún za štvorcový meter, napríklad Penta navrhla sumu na úrovni deväťtisíc korún.

Súťaž nakoniec kontroverzne vyhrala firma zo skupiny J&T. HB Reavis sa do tejto lokality napokon tiež dostal, keď uspel vo verejnej súťaži Slovenskej technickej univerzity.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

HB Reavis nakupoval pozemky od samospráv aj v Košiciach, Ružomberku a v Žiline. Zaujímavý je najmä žilinský obchod. HB Reavis za úradovania Jána Slotu (vtedajšieho predsedu SNS) koncom roka 2003 kúpil nevyužívané Štúrovo námestie.

Za štvorcový meter bol ochotný zaplatiť 2500 slovenských korún, hoci priemerné ceny boli nižšie o tisíc korún. Špekulovalo sa, že developer mohol mať informácie o tom, že do mesta mieri automobilka Kia.

Počas Slotovho úradovania získal HB Reavis územné, aj stavebné povolenie, ktoré dostal len pár dní pred komunálnymi voľbami. Až Slotov nástupca Ivan Harman skomplikoval plány developera na severe Slovenska.

Problémy na Nivách

V roku 2004 začal HB Reavis na bratislavských Mlynských nivách stavať najväčší kancelársky komplex na Slovensku. Apollo Business Center mal byť pýchou developera, stal sa však jeho najväčšou hanbou.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Keď HB Reavis projekt predstavoval, používal superlatíva ako najväčší, najluxusnejší, najprestížnejší. Komplex v trojuholníku ulíc Prievozská, Turčianska a Mlynské nivy mal spojiť „najmodernejšie technológie s príjemným, efektívnym a humánnym pracovným prostredím“.

Napríklad na fasáde budovy developer použil zoxidovanú meď a na obkladoch a dlažbách vo všetkých spoločenských priestoroch mramor, ónyx a žulu. Keď Apollo v marci 2005 otvorili, ocenili ho aj odborníci, vyhral prestížnu cenu za architektúru CE-ZA-AR.

V roku 2006 centrum zmenilo majiteľa, HB Reavis ho predal nemeckému správcovi podielových fondov Hannover Leasing za viac než sto miliónov eur. V tom čase išlo o najväčšiu realitnú transakciu na Slovensku.

V roku 2011 sa objavili informácie, že Apollo má problémy so statikou. „Bojím sa, že nám to tu spadne na hlavu. Všetci o tom hovoria, ale nikto nie nahlas. Nechcú si pohnevať majiteľa,“ hovoril v reportáži TV Joj jeden z nájomníkov.

HB Reavis reagoval, že len rekonštruujú niektoré stropy. „Bolo odporúčané posilniť niektoré nosné prvky železobetónovej konštrukcie,“ konštatoval hovorca HB Reavisu Roman Karabelli.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V nasledujúcom období bolo okolo tohto problému ticho. No v roku 2015 musel správca celý komplex „dočasne“ zavrieť. Dôvodom bol nevyhovujúci technický stav, narušená statika a preťaženie budovy. Cieľom bolo urobiť nevyhnutné stavebné úpravy a budovu opäť otvoriť.

Ako sa ukázalo, statiku Apolla „garantoval“ neslávne známy statik Ján Tomčáni, ktorý má na konte aj garážovú budovu 3nity v Bratislave, ktorej v roku 2012 spadla strecha.

Aj keď developer, ktorý prevzal zodpovednosť za stav budovy, presviedčal, že bude zatvorená len dočasne, nakoniec to bolo trvalé riešenie. Apollo museli zbúrať. Medzičasom na jeho mieste vyrastá Nové Apollo. A zdá sa, že to bude posledný projekt HB Reavisu na Slovensku.

Do sveta

Ako sme spomenuli, Chrenkovci založil svoj biznisový model na princípe Postaviť, prenajať a predať. V istom okamihu si povedali, že Slovensko je pre nich malé, a tak sa rozhodli, že túto metódu aplikujú aj na zahraničné trhy.

Na expanziu za hranice si pritom zarobili na Slovensku. Ako vypočítal Forbes, len bratislavský Aupark im vyniesol stámilióny eur (do výstavby investovali 77 miliónov eur, no cez predaj a dividendy z neho vybrali takmer 400 miliónov).

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

HB Reavis rozbehol aktivity v Poľsku, Maďarsku či v Česku. Opäť, hovorí sa, že expanziu do zahraničia si vysníval priamo Chrenko, keď prstom ukázal na metropolu Spojeného kráľovstva.

„Londýn bol vždy snom Ivana Chrenka. Mali sme pred britskou metropolou rešpekt. Predsa len má celkom inú kultúru ako región v strede Európy. Hoci každý z úzkeho vedenia mohol vyjadriť svoj názor na vstup na tento trh, nakoniec ako hlavný akcionár rozhodol Ivan,“ vysvetľoval pre Forbes Adrián Rác.

V roku 2013 HB Reavis kúpil v Londýne budovu 33 King William Street za 79 miliónov eur. Na jej mieste postavil nový komplex, ktorý následne predal americkej banke Wells Fargo za tristo miliónov libier.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Slovákom pomohlo aj načasovanie, keď po ich nákupe začali výraznejšie rásť ceny nehnuteľností. Za zmienku stojí aj projekt Varso Tower vo Varšave, ktorý HB Reavis dokončil vlani. S výškou 310 metrov ide o najvyššiu budovu v EÚ.

Slovenský developer sa tak zaradil medzi top hráčov v Európe. V roku 2016 ho magazín Property EU označil za tretieho najväčšieho developera kancelárskych priestorov v Európskej únii. O štyri roky neskôr už bol na prvom mieste.

Nie všetky plány v zahraničí však HB Reavisu vyšli. Aj keď sondoval možnosti v Turecku a Chorvátsku, nakoniec tam nezrealizoval žiadny projekt.

Daňové raje

V roku 2010 sa denník Korzár zaoberal pozadím spoločnosti Aupark Košice, ktorej spoločníkom bola spoločnosť HB Reavis B.V. so sídlom v holandskom Amsterdame. Kto sa za ňou skrýva, vedenie developera nechcelo prezradiť.

„Sú ľudia, ktorí sa radi prezentujú tým, čo majú. A sú ľudia, ktorí nepovažujú za dôležité byť známi. Sú to ľudia s dobrou reputáciou, ktorí vytvárajú hodnoty bez toho, aby nutne boli videné ich majetky,“ uviedol riaditeľ developmentu HB Reavis Slovakia Slavomír Jankovič.

Fakt je, že zhruba od roku 2008 sa ako spoločník vo viacerých firmách z Chrenkovej skupiny objavujú holandské firmy HB Reavis B.V. a HB Reavis Group B.V. Od roku 2020 k nim pribudol aj luxemburský HB Reavis Holding S.A.

Tak Holandsko ako aj Luxembursko sú podľa analytickej spoločnosti Bisnode vnímané a evidované ako daňové raje.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Preč zo Slovenska

Až do roku 2020 sa mohlo zdať, že slovenský príbeh Ivana Chrenka a jeho skupiny HB Reavis bol prakticky bezproblémovou cestou. No ešte pred príchodom pandémie sa začalo špekulovať, že hľadá cestu, ako odísť zo slovenského trhu.

Developer priznal rokovania o vstupe zahraničného investora. „Nikdy sme sa netajili tým, že od roku 2018 sme priebežne hľadali externý kapitál, aby sme boli silnejší na takých trhoch, ako sú Londýn a Berlín. Momentálne tieto diskusie už nie sú aktuálne,“ uviedol v júni 2020 v rozhovore pre INDEX výkonný riaditeľ HB Reavis Slovakia René Popik.

Aj v súvislosti s covidovou pandémiou však firma podľa neho znižovala stavy: „Na Slovensku zamestnávame približne 180 ľudí, v rámci celej skupiny osemsto. Z toho sme prepustili okolo 15 percent zamestnancov.“

Ako ukázali ďalšie mesiace, bol to len začiatok zmien. Vo februári 2022 skupina predala rozsiahle pozemky v lokalite Lido medzi bratislavským Starým mostom, mostom Apollo a Prístavným mostom. Pozemky s rozlohou 85-tisíc štvorcových metrov kúpila Penta Real Estate.

Aj to naznačilo, že budúcnosť HB Reavisu na Slovensku je otázna. Navyše, objavili sa správy, že developer koncom uplynulého roka opäť prepúšťal. Podľa niektorých sa zbavil 70 percent zamestnancov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Developer tieto čísla nekomentoval, no oznámil zásadné rozhodnutie. „Za posledné obdobie niekoľkých mesiacov aktívne implementujeme niekoľko zmien týkajúcich sa celej skupiny HB Reavis. Na Slovensku sa v oblasti developmentu budeme venovať iba rozvoju niektorých strategických projektov, ktoré si vyžadujú dlhšiu prípravu spojenú so zmenou územného plánu,“ uviedol Popik pre INDEX.

V preklade to v zásade znamená, že HB Reavis na Slovensku končí. „Meníme sa z top developera na dlhodobého správcu projektov a developerské aktivity koncentrujeme na zahraničné trhy,“ naznačil Popik.

Podľa informácií INDEXU sú dnes na predaj pozemky pod pripravovanými projektmi.

V Česku

Neodchádza len firma, ale aj jej majiteľ. Až donedávna sa za jeho bydlisko považovala honosná rezidencia v Marianke v blízkosti Bratislavy. Podnikateľ v nej však už nebýva. Potvrdili to aj správy z marca 2021, keď v nehnuteľnosti zasahovali príslušníci NAKA. Využíva ju jeho bývalá žena.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Podľa zdrojov INDEXU už Chrenko nebýva na Slovensku, ale v Česku. K tomuto kroku sa vraj rozhodol aj pre daňovú optimalizáciu. Stal sa daňovým rezidentom Česka a nevzťahujú sa naňho nové prísnejšie daňové predpisy.

Súvisiaci článok Ako Haščák vybudoval impérium, ktorému je teraz na príťaž Čítajte 

Jeho krok by nebol nelogický. „Do daňového zákona pribudlo v poslednom období viacero prekvapivých ustanovení, okrem iného aj také, ktorým sa majú zdaňovať fyzickým osobám aj teoretické príjmy zo štátov, ktoré majú výrazne nižšie zdanenie, pričom pre zdanenie nie je rozhodujúce, či týmto osobám tieto príjmy boli reálne zaplatené,“ hovorí prezidentka Daňového fóra Slovenska Alica Orda.

Podľa nej presun do zahraničia môžu zvažovať, či už dokonca realizovať aj ďalší podnikatelia a vysokopríjmoví daňovníci: „Toto ustanovenie malo bojovať proti prípadným daňovým podvodom a neprimeranej daňovej optimalizácii, avšak podľa mojich vedomostí to mohlo viesť k exodu viacerých významných daňovníkov z dôvodu jeho neprimeranosti a nejednoznačného výkladu v určitých prípadoch.“

To, že Chrenko už nebýva na Slovensku, dokazuje aj výpis z Registra partnerov verejného sektora. Ako trvalú adresu si uvádza Prahu. A toto je symbolická bodka za jeho podnikaním na Slovensku.

Chrenko je už niekoľko rokov považovaný za najbohatšieho Slováka. Magazín Forbes vlani odhadol jeho majetok na 1,83 miliardy eur. Zdá sa, že jeho ďalší príbeh už bude pokračovať mimo Slovenska.

Môžeme to však len predpokladať. Nie je prekvapením, že Ivan Chrenko na naše otázky nereagoval. Minimálne na jeho nezhovorčivosti s médiami sa teda rokmi nič nezmenilo. Najbohatší Slovák je naďalej aj najtajomnejším.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto

Program by mal pomôcť približne 40-tisíc ľuďom.


TASR
Na snímke budova Úradu pre reguláciu elektronický komunikácií a poštových služieb v Bratislave.

Nahradiť má pôvodne plánovanú aukciu na frekvencie 900 MHz a 2100 MHz.


TASR
Ilustračné foto.

Bulharské vlády sústavne obhajujú prijatie eura.


TASR
Ilustračné foto

Prepúšťanie sa dotkne prevažne pracovných miest v kanceláriách.


TASR
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu