Väčšina rodičov a učiteľov nabáda deti, aby sa dobre učili, vyštudovali perspektívnu vysokú školu a našli si dobre platenú prácu.
Dôvod je jednoduchý - vysokoškolsky vzdelaní ľudia majú štatisticky vyšší plat a v prípade ekonomickej krízy je pre nich riziko, že budú pre firmu zbytoční, o niečo nižšie. Prípadne si nájdu ľahšie novú prácu.
Minimálne v USA táto dlho zaužívaná logika prestáva v súčasnosti platiť. Je to zároveň jeden z hlavných dôvodov, prečo Spojené štáty stále nepadli do recesie, ktorá je najočakávanejšou v moderných dejinách. Hovorí sa o nej už takmer rok, ale zatiaľ jednoznačne neprišla.
Dôvodom, prečo sa o nej rozpráva, sú zvýšené úrokové sadzby centrálnej banky Fed. Tá utiahnutím menovej politiky predražila firmám úverovanie, ľuďom zvýšila sadzby hypoték, ochladila prehriaty akciový aj realitný trh. Zároveň však dokázala otočiť kormidlom krivky inflácie smerom nadol, čo bol hlavný cieľ.

Keď v minulosti Fed zvyšoval úrokové sadzby, väčšina firiem začala prirodzene prepúšťať, pretože drahšie peniaze ochladili dopyt spotrebiteľov po tovaroch a službách. Pri aktuálnych sadzbách Fedu na úrovni 4,25 percenta (najvyššie od roku 2007) je nezamestnanosť až prekvapivo nízka (3,5 percenta za december 2022). Ide o historicky najnižšie úrovne nezamestnanosti.
Firmy, samozrejme, aj v tejto situácii prepúšťajú, ale o prácu paradoxne neprichádzajú ľudia na robotníckych pozíciách, ale zamestnanci s univerzitným diplomom, ktorí tvoria vysoko kvalifikovanú pracovnú silu.
V USA sa hovorí o blížiacej sa recesii, ktorú na vlastnej koži pocítia ľudia zo skupiny "white collar" (bielych golierov). Ide o ľudí v manažmente, pracujúcich v IT, bankách či na realitnom trhu. Je to pomerne jedinečná situácia, ktorá v histórii nemá obdobu.