Pandémia koronavírusu výrazne zasiahla do biznisu slovenských podnikateľov, mnohým priniesla veľké straty. Jednou z výnimiek sú veterinári. Ako hovoria, počas korony si ľudia v reakcii na spoločenskú izoláciu vo veľkom zadovažovali domácich miláčikov.
"Výrazne stúpol aj počet adopcií zvierat z útulkov, a tým veterinárom aj počet pacientov," dodáva spolumajiteľ veterinárnej kliniky VetPoint Pavol Valašek.
O vyššej návštevnosti počas covidového obdobia hovorí aj prevádzková riaditeľka žilinskej veterinárnej nemocnice Anima Vets Katarína Vojteková. "V minulom roku o niečo klesla, čo bolo ovplyvnené ekonomickou krízou," podotýka.
Podľa odhadov v súčasnosti chová psa takmer každá tretia slovenská domácnosť a každá ôsma má mačku. Pre ich majiteľov, a teda aj veterinárov, to znamená pravidelné očkovanie, kastráciu a ďalšie výkony.
Investičná spoločnosť HardWood vypočítala, že celkové tržby za veterinárnu medicínu sa na Slovensku sa pohybujú na úrovni 125 až 175 miliónov eur ročne.
V článku sa dozviete:
- Prečo veterinárne služby pre domácnosti lákajú investorov
- Čo veterinárom prinášajú siete kliník, aký je ich vzťah k akvizíciám
- Koľko stoja zákroky u veterinára
- Prečo poisťovne neponúkajú poistenie domácich zvierat
- Prečo pes alebo mačka čakajú na MRI vyšetrenie kratšie ako človek
Investorov vraj nechcú
HardWood vlastní sieť veterinárnych kliník v Česku a na Slovensku VetCare Group. Fond založili a riadia Michal Kaszás a Jindřich Gallo, do konsolidácie sektora plánujú vložiť 50 až 75 miliónov eur. Jedným z investorov fondu je expartner finančnej skupiny Penta Eduard Maták.
Vlani HardWood dokončil akvizíciu pražskej veterinárnej nemocnice VetCentrum Duchek, začiatkom tohto roka k nej pribudla klinika RegiaVet Chodov, ktorá sa špecializuje na veterinárnu onkológiu.
Na Slovensku má VetCare sedem pracovísk: štyri v Bratislave, dve v Košiciach a jedno v Trenčíne. Päť z nich mu do portfólia pribudlo v priebehu uplynulých dvoch rokov, medzi nimi je aj bratislavský VetPoint či trenčiansky NeuroVet.
Nákupy ďalších kliník môže HardWoodu skomplikovať postoj veterinárov. Prezident Komory veterinárnych lekárov Ľubomír Kráľ hovorí, že podľa ich prieskumu sa vyše 90 percent členov vyslovilo proti vstupu externého kapitálu do ich praxí.
"Preferujú výkon svojej činnosti nezávisle, a to napriek ponukám na začlenenie do reťazca," tvrdí.
Trápenie s nástupníctvom a investície
Finančníci z HardWoodu uznávajú, že zosieťovať samostatných veterinárnych lekárov bude náročné. Sú však presvedčení, že to má význam. Argumentujú, že silná skupina dokáže lepšie zvládnuť napríklad rastúci nedostatok veterinárnych lekárov a ich časovú vyťaženosť.
O samostatných veterinárov s vlastnou ambulanciou na dedinách a v mestečkách zrejme finančníci záujem mať nebudú. Zameriavajú sa na väčšie mestá a väčšie veterinárne kliniky, ktoré sa špecializujú na náročnejšie vyšetrenia a operácie, ktoré stoja stovky aj tisíce eur.
"Oblasť veterinárnej starostlivosti vnímame ako vysoko perspektívnu. Najmä špecializáciu starostlivosti na kapitálovo náročné odvetvia, ako sú neurológia, ortopédia či onkológia," uvádza Michal Kaszás pre INDEX.
Ako vysvetľuje, akvizičné ciele si vyberajú na základe rentability. A okrem toho, že do skupiny prikupujú ďalšie kliniky, investujú aj to tých, ktoré už vlastnia.

Prečo by však veterinári mali vstúpiť do siete? Kaszás poukazuje na skúsenosti zo západnej Európy: "Spájanie kliník pod jednu strechu vo väčšine prípadov bývalým majiteľom vyriešilo ich dlhoročné trápenie s nástupníctvom."
Motiváciu môžu mať podľa neho aj majitelia, ktorí by svoje ambulancie chceli rozvíjať, napríklad nákupom drahých prístrojov, a preto potrebujú nový kapitál.
Investície so CT alebo MRI prístrojov sa pohybujú v stovkách tisíc eur, čo v prípade vlastníka často znamená voľbu medzi zadlžením a rezignáciou na rozvoj.
"Ponúkať veterinárne služby na vysokej úrovni nie je ľahké," pripúšťa Katarína Vojteková z Anima Vets. Nie každé pracovisko si podľa nej môže dovoliť veľké investície do kvalitnej technológie na vyšetrenie: "Bez prístrojov sa však pracovať v tomto sektore nedá."
Špecializácia a mladí lekári
Veterinári, ktorí do siete vstúpili, tiež tvrdia, že im umožňuje ďalej rozvíjať ich špecializáciu. "Dokážeme ponúknuť zamestnancom a lekárom postgraduálne štúdium a poskytovať spoločnú starostlivosť o pacientov na základe štandardov referovania," vysvetľuje Pavol Valašek z VetPointu.
Pri referovaní pacientov ide o to, že keď veterinár nie je špecialistom na určitý zákrok či chorobu, v rámci siete odporučí kolegu, ktorý to zvládne. "Rozvoj špecializácií vo veterine je za posledné dekády naozaj dynamický," dodáva Valašek.
Podľa neho kliniky, ktoré sa nezačlenia do skupiny, to budú mať na trhu náročnejšie. "Z pohľadu zamestnaneckých benefitov a kariérneho rastu nedokážu konkurovať veľkým skupinám," mieni.

Naopak, šéf komory veterinárov Ľubomír Kráľ si myslí, že na trhu môžu prežiť aj nezávislé súkromné veterinárne kliniky a ambulancie.
"Meno je značka a väčšina majiteľov praxí si je vedomá svojej hodnoty a hlavne svojej slobody, s ktorou môže toto povolanie vykonávať. Špecializácia pracoviska nie je vždy riešením ako mať výhodu voči kolegom," dodáva.
Podľa neho je bežné, že aj menšie pracoviská sú vybavené kvalitným ultrazvukovým prístrojom alebo RTG pracoviskom.
Výhodou väčšej siete môže byť aj to, že ľahšie priláka mladých absolventov veteriny, ktorí nemajú prax a ani financie na otvorenie vlastnej ordinácie. Hardwood nedávno spustil spoluprácu s Univerzitou veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, kde má vzniknúť centrum zamerané na diagnostiku spoločenských zvierat.
Absolventom škôl s minimálnou praxou sa venujú aj v Anima Vets, ktorý má pracoviská v Žiline, Martine a Košiciach. "Snažíme sa im ponúknuť priestor na implementáciu ich teoretických vedomostí do praxe, aby pochopili fungovanie veterinárneho sektora, osvojili si prácu s pacientmi a klientmi a získali odborné zručnosti pod vedením skúsených lekárov," opisuje Vojteková.
Veterinárny biznis na Slovensku
- Licenciu má viac ako 1 500 súkromných zverolekárov
- 90 percent z nich sa venuje spoločenským zvieratám
- Za uplynulých desať rokov sa počet psov na Slovensku zdvojnásobil
- Každá tretia domácnosť chová psa a každá ôsma má mačku
- Tržby za veterinárnu medicínu na Slovensku sa odhadujú na 125 až 175 miliónov eur ročne
Chýba poistenie zvierat
Poplatky za komplikovanejšie výkony na veterinárnych klinikách sa pohybujú v stovkách eur. Napríklad Anima Vets si za kastráciu psa účtuje najmenej 180 eur, zubné zákroky stoja okolo 300 eur a CT vyšetrenie šesť stoviek.
Náklady na ošetrenie domáceho miláčika tak môžu byť výrazným výdavkom rodinného rozpočtu. Kým v zahraničí je bežné, že chovatelia využívajú špeciálne "zvieracie zdravotné poistenie", na slovenskom trhu sú takéto produkty ojedinelé.
Poisťovne ich v minulosti poskytovali, ale vyhodnotili ich ako nerentabilné. "Frekvencia a výška škôd bola taká vysoká, že to bolo pre nás vysoko stratové," spomína hovorkyňa Uniqa poisťovne Beáta Lipšicová s tým, že stanovenie poistného komplikovali výrazné regionálne rozdiely v cenách veterinárneho ošetrenia.
Navyše, pomerne vysoká cena zákrokov v kombinácii s relatívne vysokou rizikovosťou (je napríklad pravdepodobnejšie, že auto zrazí psa alebo mačku než človeka) ako aj nízkym záujmom chovateľov by sa odrazila vo vyššej cene poistného.
Teoreticky možno domáce zviera poistiť ako súčasť poistenia domácnosti, zodpovednosti za škodu alebo cestovného poistenia. Napríklad Generali v rámci majetku umožňuje pripoistiť psy alebo mačky, chované v interiéri. "Pripoistenie kryje náklady na nevyhnutnú veterinárnu starostlivosť a hospitalizáciu v súvislosti s úrazom," dodáva hovorkyňa poisťovne Katarína Ondra.
Samostatné špecializované poistenie zvierat v súčasnosti ponúka len česká spoločnosť Pet expert. Poisťuje úraz alebo ošetrenie psa v spolupráci s českou ČSOB poisťovňou. Poistné sa pohybuje od 25 do 35 eur mesačne v závislosti od veku zvieraťa, jeho zaočkovania, preventívnych prehliadok a očipovania.
V Anglicku či v Austrálii je zdravotné poistenie zvierat bežný produkt, cenovo dostupnejší a má oveľa väčšiu osvetu. "Slovenský trh na to ešte nie je pripravený," mieni Katarína Vojteková z Anima Vets.

Bez čakačiek
Zdravotná starostlivosť u veterinára sa zväčša platí na mieste v hotovosti, v niektorých klinikách aj na splátky. "Možnosť platby na splátky využíva len malé percento klientov, pretože konečná cena sa tým zvýši," upozorňuje Vojteková.
Na druhej strane, čakacie lehoty na veterinárne vyšetrenie a zákroky sú neporovnateľne kratšie než v štátnej humánnej medicíne.
"Sú minimálne alebo takmer neexistujúce, a to aj v prípade vysoko-špecializovaných zákrokov, CT vyšetrenia alebo magnetickej rezonancie," tvrdí Valašek.
Napríklad pacienta s podozrením na poranenie chrbtice dokážu v klinikách skupiny VetCare vyšetriť na MRI do 24 hodín. Ľudia naň bežne čakajú niekoľko dní až týždňov, ak si za vyšetrenie nepriplatia v súkromnej poliklinike.
Aj v Anima Vets vybavia zvieracieho pacienta zväčša na počkanie, komplikovanejšie prípady len s minimálnym čakaním. "Napríklad onkologický pacient sa dostane k liečbe v priebehu pár dní," uzatvára Vojteková.