Diaľnica D1, ktorá má prepojiť Bratislavu s Košicami, bola odnepamäti populárnym predvolebným sľubom. Oháňali sa ním Vladimír Mečiar aj Robert Fico. Diaľnica je predsa ľahko uchopiteľný koncept, ktorý si volič dokáže ľahko predstaviť.
Z vysnívanej autostrády, prepájajúcej západ a východ Slovenska, sa stala politická hračka, na ktorú sa míňali miliardy korún a neskôr eur. Náklady sa neustále zvyšovali a termíny predlžovali, čo však politici ospravedlňovali lacnou agitáciou, že ak sa diaľnica postaví, Slovákom zabezpečí blahobyt, pritiahne zahraničných investorov a zmaže regionálne rozdiely.
Déjednotka sa začala stavať počas bývalého režimu v januári roku 1972, keď sa bagre prvý raz zahryzli do zeme na úseku Bratislava – Senec. Ako je možné, že ani po päťdesiatich rokoch stále nie je ukončená?
Prvý úsek medzi Bratislavou a Sencom odovzdali do užívania v decembri 1975 (zdroj: TASR)Nikto nedokáže splniť, čo politici dokážu sľúbiť
Na Slovensku je v prevádzke 840 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, ale niektoré kľúčové úseky deprimujú vodičov desaťročia.
Slovensko patrí spolu s Rumunskom k jediným dvom krajinám Európskej únie, ktoré nemajú diaľnicou alebo rýchlostnou cestou prepojené svoje najväčšie metropoly. Donedávna do tejto neslávnej skupiny patrili aj Estónsko a Lotyšsko.
V zásade je hanba, že Bratislava a Košice sa síce prepojili v októbri 2021, ale maďarskou diaľnicou.
Po slovenskom území to tak skoro nebude, pretože úsek D1 Turany – Hubová na severe krajiny sa ešte ani nezačal stavať. Pôvodne sa práce na ňom mali rozbehnúť v roku 2013, ale najskôr to bude až v roku 2026, a pritom pôjde o mimoriadne náročnú časť autostrády.
