SME
Pondelok, 30. január, 2023 | Meniny má Ema

Milióny od štátu sa vyparili, firmy z covid biznisu podozrivo končia v strate

Miliónové tržby za dodanie zdravotníckych pomôcok minuli na služby aj predražené pôžičky.

Ilustračné fotoIlustračné foto (Zdroj: TASR/AP)

Boli jedným z najväčších dodávateľov zdravotníckych pomôcok počas COVIDu. Zákazku od štátu získali podľa kontrolného úradu nezákonne. A napriek zmluvám so štátom za šesť miliónov eur, skončili v problémoch a s dlhmi na krku. To je príbeh jednej z firiem, ktorých tržby počas pandémie rozprávkovo vystrelili.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Viac zistení Nadácie Zastavme korupciu nájdete po kliknutí na logo. Viac zistení Nadácie Zastavme korupciu nájdete po kliknutí na logo.

Nadácia Zastavme korupciu sa pozrela na to, ako dopadli súkromné spoločnosti, ktoré počas pandémie dodávali štátu testy, ochranné obleky či respirátory.

Pre nemocnice ich nakupovala Správa štátnych hmotných rezerv. Nadácia nadviazala na svoju analýzu spred roka, z ktorej vyplynulo, že štát minul desiatky miliónov eur bez súťaže a s podozreniami.

SkryťVypnúť reklamu

Zaujímavý príbeh má najmä jedna zo spoločností PPSK invest družstvo. Z jej hospodárenia vyplýva, že hoci do nej natiekli milióny eur zo štátnych peňazí, vzala si aj podozrivé pôžičky a podnikanie sa stalo predmetom sporov či exekúcie.

Stavebnú firmu si Nadácia všimla už v roku 2021. Na hmotných rezervách uspela až trikrát. V zdravotníckom biznise pritom spoločnosť dovtedy vôbec nepodnikala. Napriek tomu sa vtedy dostala medzi šestku najúspešnejších, čo sa týka zdravotníckych zákaziek pre hmotné rezervy.

Bez súťaže a nezákonne

PPSK invest malo so štátom tri zmluvy na dodávku respirátorov, zdravotníckych pomôcok a ochranných oblekov. Nezískalo ich v riadnej súťaži, kedy ponuky predkladajú viacerí záujemcovia a zvíťazí spravidla najnižšia cena. Správa štátnych hmotných rezerv uzavrela obchod priamo s PPSK invest, ktorá mala nulové skúsenosti v zdravotníctve. Na prvú dodávku respirátorov dostala vopred zálohu vyše tristotisíc eur, takže v čase dohadovania biznisu ani nemusela disponovať žiadnymi vlastnými peniazmi.

SkryťVypnúť reklamu

Firma z prostriedkov hmotných rezerv mohla nakúpiť respirátory, ktoré potom s maržou predala opäť štátu. Z účtovných závierok vyplýva, že tá mohla byť až 100 percent. Pre porovnanie, trnavská firma Eurolab Lambda, ktorá bežne obchoduje so zdravotníckymi materiálmi a zarobila na Covid testoch pre štát, mala maržu okolo 24 percent.

„Naša marža bola za danú komoditu v danom čase štandardná. K vami uvádzanej výške sa nebudeme vyjadrovať, nakoľko nám nie je známy spôsob jej stanovenia, “ reagoval predseda PPSK invest družstva Radoslav Čurlej. Nadácia vychádzala z porovnania nákladov a výnosov z predaného tovaru uvedených v účtovnej závierke. Na doplňujúce otázky však PPSK nereagovalo.

Ako vôbec stavebná firma prišla na to, že štát bez súťaže hľadá dodávateľa respirátorov? „O obstarávaní sme sa dozvedeli z verejne dostupných zdrojov,“ dodal R. Čurlej.

SkryťVypnúť reklamu

Rezervy v tom čase prechodne viedla Lucia Gocníková. Obstarávanie, minimálne v jednom prípade – keď si štát objednával ochranné obleky, bolo v rozpore so zákonom. Konštatoval to Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý kontroluje štátne nákupy. PPSK invest podľa neho nesplnil podmienky, ktoré mali preukázať kvalitu ochranných odevov pre zdravotníkov. Napriek tomu s ním štátne hmotné rezervy ďalej obchodovali.

Pôžičky a obrovské úroky

Súčasný šéf hmotných rezerv Ján Rudolf tvrdí, že po jeho nástupe sa prestali poskytovať preddavky a zálohy. Ako biznis fungoval, odhalil spor medzi PPSK invest a jedným z jeho obchodných partnerov – firmou C-LSG.

Právny zástupca C-LSG Marián Kurhajec hovorí, že pred takmer tromi rokmi si Čurlej od jeho klienta požičal 174 tisíc eur s tým, že ich potrebuje na nákup zdravotníckych pomôcok z Turecka. Sľúbil mu údajne výnos 320 tisíc eur a chválil sa istým zárobkom na štátnych hmotných rezervách, kde mal vraj kontakty.

SkryťVypnúť reklamu

Napokon však pôžičku nevrátil, a tak v decembri 2020 podali návrh na exekúciu.

Súd vydal exekučný príkaz a exekútorka zablokovala PPSK Invest peniaze v banke a aj tie, ktoré mu ešte nevyplatili hmotné rezervy. Exekútorke hmotné rezervy poslali 320-tisíc. Išlo o výnos, ktorý na základe zmluvy Čurlej sľúbil. V banke mala firma zablokovaných 174-tisíc eur, ktoré si požičala, tie však exekútorke nezaslala, keďže PPSK Invest vyhlásilo konkurz a následne šlo do reštrukturalizácie. Najväčším veriteľom v nej bola firma LM properties. Tá jej podľa zmluvy o úvere z marca 2021 požičala 400-tisíc eur.

Exekútorka Angelika Slopovská sa k detailom prípadu nechcela vyjadrovať. Ale poznamenala, že vo svojej 25 ročnej praxi sa s podobným prípadom nestretla. „Je prinajmenšom nelogické, že spoločnosť, ktorá zo štátnych zakázok získala viac ako šesť miliónov eur, sa v priebehu pár mesiacov stane platobne neschopnou,“ dodala.

SkryťVypnúť reklamu

Disciplinárka a trestné oznámenia

Čurlej popiera, že by exekúcia nejako súvisela s dodávkou pre štát. „Bola vedená v dôsledku iných okolností, pričom tieto nemali žiaden súvis s obchodmi uzavretými so Správou štátnych hmotných rezerv,“ tvrdí. Podľa neho rezervy vyplatili exekútorke zaistených tristotisíc eur ešte pred exekučným konaním a rozsudkom súdu. Správa rezerv však namieta, že postupovala len v súlade s exekučným poriadkom.

V súvislosti s týmto obchodným sporom padlo niekoľko trestných oznámení. Podal ich Čurlej a podľa informácií Nadácie aj exekútorka.

Na exekútorku dal Čurlej aj podnet na disciplinárne stíhanie, riešiť ho bude v januári Najvyšší správny súd. Exekútorka tvrdí, že doteraz nikdy nebola disciplinárne stíhaná a aj súčasné konanie považuje za účelové. “Ohľadne mojej osoby, nie v postavení súdneho exekútora ma povinný opakovane pozýval na dovolenku do Dubaja, čo som striktne odmietla. A predmetná snaha o osobné zblíženie je v absolútnom rozpore s tvrdeniami povinného uvádzanými v disciplinárnom návrhu,“ zdôraznila Slopovská.

SkryťVypnúť reklamu

Bez ohľadu na záležitosť s exekúciou, ale aj spor s C-LSG, vyzerá podnikanie PPSK v pandemickom čase zvláštne. Viaceré položky v jej účtovníctve môžu naznačovať snahu vytiahnuť z firmy tržby, ktoré získala z obchodovania so štátom.

Napriek 5-miliónovým tržbám v rokoch 2020 a 2021 skončila za tieto dva roky v strate takmer 600-tisíc eur.

Peniaze z nej totiž odtiekli najmä na splácanie pôžičiek a nákup služieb v obrovských sumách. V roku 2020 malo družstvo úver za viac ako 200 tisíc eur, pričom na úrokoch zaplatilo takmer 20-tisíc. V ďalšom roku už malo úver za takmer 1,4 milióna a na úrokoch platilo takmer 800-tisíc eur, čo predstavuje úrokovú mieru viac ako 50%. To je aj podľa viacerých účtovníkov a daňových poradcov číslo, ktoré predstavuje skôr úžeru. Ďalšieho 1,6 milióna z firmy odtieklo za úhradu služieb.

SkryťVypnúť reklamu

Na to, o aké služby šlo, ale aj na mimoriadne drahé pôžičky sme sa pýtali aj konateľa PPSK Invest Čurleja. Ten najprv odpovede prisľúbil. Niekoľko dní po termíne nakoniec zaslal len odmietavé stanovisko: “Po dôkladnom preštudovaní a oboznámení sa s doplňujúcimi otázkami, ktoré ste nám zaslali sme sa rozhodli, že vzhľadom na povahu a formu Vami položených otázok sa k predmetným otázkam nebudeme vyjadrovať.“

Ako sú na tom ostatní dodávatelia štátu

Podľa analýzy nákupov, ktorú v súvislosti s COVIDom robila Nadácia, najviac vtedy na štáte zarobila trnavská spoločnosť Eurolab Lambda. Išlo o dodávateľa antigénových testov na povinné testovanie, ktoré zaviedla vláda Igora Matoviča. S hmotnými rezervami uzavrela firma zmluvy za vyše 40 miliónov eur a zhruba o toľko sa jej v roku 2020 zvýšili tržby. Narástali zo 4,65 na 45, 81 miliónov eur. Spoločnosti sa podobne darilo aj v ďalšom roku.

SkryťVypnúť reklamu

Konateľ Eurolab Lambda Peter Krajčovič mal v minulosti prepojenia na ľudí blízkych koalícii. Podnikal aj s Martinom Hypkým, ktorý bol tajomníkom podpredsedu vlády Štefana Holého (Sme rodina).

Na druhom a treťom mieste rebríčka najlepšie zarábajúcich dodávateľov štátu počas COVIDu skončili Lacorp a A- Testing. So spoločnosťami uzavrelo zmluvy ešte bývalé vedenie hmotných rezerv na čele s trestne stíhaným Kajetánom Kičurom. Obchod sprevádzali podozrenia, že zákazka bola šitá na mieru konkrétnych partnerov. Podľa denníka SME sa o nákup od spoločnosti Lacorp sa osobne zaujímal Kičura. Lacorp po biznise so štátom padla, vlani sa dostala do straty z 1,127 milióna na - 116 tisíc eur.

Nadácia sa pozrela aj na účtovné závierky tejto firmy. V roku, keď obchodovali so štátom im podobne ako v prípade PPSK raketovo vzrástli náklady na služby. Zaplatili za ne takmer 11,5 milióna eur, čo je 822-krát viac ako rok predtým. Na dramatický nárast firma reagovala tým, že “Podstatnú časť uhrádzaných služieb spoločnosťou LACORP s.r.o. v roku 2020 tvorili logistické, dopravné, projektové, koordinačné a ďalšie súvisiace náklady.” Značnú časť z nich mali tvoriť práve tri lety cargo lietadiel na prepravu zdravotníckych pomôcok.

SkryťVypnúť reklamu

“Je potrebné zdôrazniť, že išlo o mnoho desiatok tonové letecké dodávky vysoko nedostatkového tovaru prichádzajúceho v najvypätejšom čase a v bezprecedentnej situácii až z Číny,” uviedol v odpovedi výkonný riaditeľ Jozef Kuric.

Čo sa týka A-testingu, ktorý dodával rúška, nové vedenie SŠHR sa domáhalo vrátenia takmer štyroch miliónov eur, vyplatených ako záloha. V septembri 2022 Okresný súd v Galante rozhodol v prospech SŠHR, no spoločnosť sa odvolala. Tržby A- testingu sa prepadli o 99 percent, na na 3 570 eur.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Index

KURZY

Koľko dostanem za 1 euro (30. 1. 2023)
USD 1.087
AUD 1.529
CZK 23.826
JPY 141.100
CAD 1.448
GBP 0.879
HUF 388.850
PLN 4.709
CHF 1.002
SEK 11.211

Zobraziť kompletný kurzový lístok

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  2. Eurohub Rokycany posilňuje a zrýchľuje spojenie s Nemeckom
  3. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  6. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  7. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  8. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  1. Svalovice sa netreba obávať
  2. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  3. Study program MANAGEMENT in English language
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  6. Nadácia COOP Jednota zatraktívňuje regióny
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  8. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 10 872
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 6 245
  3. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 968
  4. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 943
  5. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 714
  6. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 570
  7. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 1 044
  8. Máme 30 rokov, vy môžete mať predplatné na rok len za 30 eur 857

Blogy SME

  1. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  3. Milan Dubec: Kedy klesnú ceny nehnuteľnotí v Žiline?
  4. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  5. Jozef Drahovský: Zákaz nedeľného predaja, cirkev, ego a zdravý rozum
  6. Adam Austera: Ako sa aktuálne darí najvýznamnejším dodávateľom vakcín proti Covid-19?
  7. INESS: Lieky bude treba platiť inak
  8. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 29 745
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 15 522
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 215
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 7 052
  5. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 007
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 805
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 726
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 627
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Generálny prokurátor Maroš Žilinka v parlamente.

V kauzách vplyvných ľudí vidí špeciálna prokuratúra odlišný prístup.


7 h
Ilustračné foto.

Predaj beží v „prázdninovom“ režime, cenové korekcie sa dotknú špecifických projektov.


26. jan
Peter Tkačenko

Existovať smie len Dzurindova strana so všetkým, čo k tomu patrí.


13 h
Ranný brífing SME

Prečítajte si najdôležitejšie správy.


3 h

Neprehliadnite tiež

MG Rink v Trenčíne

Na výrobe ľadu sa šetriť energiou veľmi nedá, hovorí otec slávneho hokejistu.


27. jan
Ilustračná snímka

Situácia sa na trhu zmenila, investori na to musia reagovať.


26. jan

Na realitnom trhu dochádza k veľkým zmenám.


26. jan
Ilustračné foto.

Predaj beží v „prázdninovom“ režime, cenové korekcie sa dotknú špecifických projektov.


26. jan

Blogy SME

  1. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  3. Milan Dubec: Kedy klesnú ceny nehnuteľnotí v Žiline?
  4. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  5. Jozef Drahovský: Zákaz nedeľného predaja, cirkev, ego a zdravý rozum
  6. Adam Austera: Ako sa aktuálne darí najvýznamnejším dodávateľom vakcín proti Covid-19?
  7. INESS: Lieky bude treba platiť inak
  8. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 29 745
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 15 522
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 215
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 7 052
  5. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 007
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 805
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 726
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 627
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťZatvoriť reklamu