Niektoré podnikateľské nápady sú na hrane zákona alebo vzbudzujú morálne pohoršenie. Napriek tomu z nich môže vzniknúť udržateľný biznis.
„Nie všetky zákony sú dobré, preto ich podnikatelia často kritizujú. Prípadne aj obchádzajú, hoci so zámerom, že ich chcú zmeniť, aby ich biznis napredoval,“ hovorí profesor ekonómie na Viedenskej ekonomickej univerzite Nikolaus Franke.
Neobhajuje podvodníkov, no poukazuje na to, že tlak firiem ako Uber a Airbnb viedol k zmenám zákonov a pomerov v tradičných odvetviach.
Poukazuje tiež na to, že niektorí úspešní podnikatelia mali v mladosti drobné prehrešky, šoférovali pod vplyvom alkoholu alebo návykových látok, fajčili marihuanu, prípadne sa v škole bili.
„Medzi podnikateľmi sa toto správanie objavuje častejšie. Skúšajú, kde sú hranice zákona, a snažia sa ich prekračovať v rámci hesla fake it till it make it (ide o aforizmus, podľa ktorého imitovanie sebavedomia a znalostí vedie k ich skutočnému nadobudnutiu, pozn. red.),“ tvrdí Franke s tým, že ostatní „normálni“ sa môžu poučiť z ich chýb alebo sa nimi inšpirovať.

V článku sa dočítate:
- Ako expandoval zakladateľ Playboya Hugh Hefner?
- Za ktorou značkou energetického nápoja stojí unudený zamestnanec Unileveru?
- Človek akej profesie založil Airbnb? (nápoveď: hotelier to nebol)
Neostal pri nahých fotkách
Oblasťami podnikania, ktoré časť ľudskej spoločnosti vníma ako kontroverzné, sú hazard, tabakové výrobky či sex priemysel. Na druhej strane, ide o sektory so stabilným zákazníckym dopytom.
Aj Američan Hugh Hefner, zakladateľ časopisu Playboy, čelil v 60. rokoch výčitkám moralistov, ale jeho magazín sa kupoval vo veľkom. Heffner však ako prvý vo vydavateľskom biznise pochopil, že fotky odhalených mladých žien nestačia, a tak svoje podnikanie rozšíril.