MOSKVA. Počet ruských firiem, na ktoré Západ uvalil sankcie za vpád ruských vojsk na Ukrajinu, sa za rok prakticky zdvojnásobil.
Z pôvodných asi 1 600 sa zvýšil zhruba na 2 900 a s ohľadom na pridružené firmy celkový počet takto zasiahnutých spoločností už dosahuje 9 800.
S odvolaním sa na analytikov servisu Kontur o tom informoval ruský denník Kommersant.
Najviac zasiahli vedu a veľkoobchod
Podľa prieskumu centrálnej banky medzi priemyselnými podnikmi najciteľnejšia strata prístupu k technológiám a zariadeniam dopadá na firmy, ktoré sú úspešnými vývozcami.
Export z Ruska za týchto podmienok môže prísť o konkurencieschopnosť a jeho objem sa môže znížiť aj v prípade, že sa dodávky podarí presmerovať do spriatelených krajín, píše Kommersant s odvolaním sa na centrálnu banku.
V tomto roku sa ťažkosti môžu prehĺbiť.

Viac ako tretina firiem zasiahnutých sankciami je z Moskvy a jej okolia, a to asi 1 100. Z Petrohradu je 271 spoločností a z Krymu, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, ich je 150. V ostatných regiónoch počet týchto firiem nepresahuje stovku, píše Kommersant.
Pokiaľ ide o odvetvie, tak sankcie najviac zasiahli podniky zaoberajúce sa vedeckým výskumom a vývojom, ktorých je 230.
Nasleduje veľkoobchod (201), finančné ústavy (152) a vzdelávacie zariadenia (150). Najviac obmedzení, konkrétne 2373, zaviedla Ukrajina, nasledovaná Spojenými štátmi (1744), Európskou úniou (574), Japonskom (428) a Švajčiarskom (416).

Kľúčovým problémom pre ruský biznis sa stali obmedzenia ohľadom dovozu do Ruska, zhoršenie podmienok pre dopravu a odmietanie zahraničných firiem dodávať do Ruska suroviny, vyplýva podľa denníka z prieskumu centrálnej banky, ktorý sa uskutočnil v júli a v auguste.
Menej dôležitú úlohu pre priemysel zohrávajú opatrenia zamerané na obmedzenie dopytu a finančné problémy.
Zníženie konkurencieschopnosti
Najzraniteľnejšími sa ukázali vývozcovia medzi podnikmi. Tieto firmy sú pritom dôležité pre obnovu ekonomiky, pretože bývajú konkurencieschopnejšie a efektívnejšie, a to aj kvôli zavádzaniu technológií zahraničného pôvodu.
Vlani sa problémy s nákupom surovín a materiálov podarilo vyriešiť len 39 percentám firiem - v prípade strojov a zariadení len 18 percentám spoločností a v prípade chýbajúcich súčiastok 28 percentám. V prípade podnikov, ktoré tovar nevyvážajú, sú čísla vyššie, dodal Kommersant.

Centrálna banka počíta podľa denníka s tým, že ťažkosti s nevyhnutným dovozom môžu viesť k poklesu konkurencieschopnosti ruského vývozu a obmedziť jeho diverzifikáciu, a to aj v prípade väčšieho prístupu k novým trhom.
Pod tlakom sankcií už časť spoločností prerušila vývoz, prípadne ho obmedzila. Podiel vývozcov medzi opýtanými spoločnosťami sa oproti predchádzajúcemu prieskumu znížil z 58 na 52 percent.
Kommersant pripomenul, že firmy už vládu žiadali o väčšiu podporu dovozu. S touto myšlienkou však neuspeli, pretože vo vláde považujú za dostatočné existujúce opatrenia.
Ruský podnikateľský sektor sa však obáva, že tento rok by tresty za porušovanie sankčného režimu mohli narušiť alternatívne dodávateľské reťazce.
Vojna na Ukrajine

- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine