Šéf ruskej banky Sberbank Herman Gref bol dlho považovaný za „liberála“ v najbližšom okolí Vladimira Putina. Jeden z najbohatších a najvplyvnejších Rusov si získal rešpekt na Západe pre svoje pokrokové názory.
Predtým než Putin spustil ruskú inváziu na Ukrajinu, zúčastňoval sa na konferenciách a svetových fórach, na ktorých obhajoval trhové mechanizmy. Jeho pohľad bol v kontraste s ideami štátom riadenej ekonomiky, ktoré sálali z Kremľa.
Počas pätnástich rokov Gref premenil Sberbank, skorumpovaný sovietsky bankový monopol, na popredný svetový finančný dom s ambíciami stáť po boku špičkových technologických firiem zo Silicon Valley.

Rusi majú v Sberbank uložených 17 biliónov rubľov (220 miliárd eur), čo je takmer polovica všetkých vkladov v ruských bankách. Rovnako polovica ruskej populácie používa jej elektronickú aplikáciu. Päťdesiatosemročný Gref dúfal, že úspech banky presvedčí Putina, že trhovo orientované reformy by mohli prospieť ruskej ekonomike i samotnému lídrovi Ruska.
V januári 2022, mesiac pred útokom na Ukrajinu, vraj na súkromnom stretnutí Putina odhováral od útoku. Varoval ho, že sankcie vrátia Rusko ekonomicky o desaťročia späť.
Keď sankcie odrezali Rusko od globálnych trhov, Gref pochopil, že reputáciu i banku, ktorú budoval, invázia zničila. Tak zmenil taktiku a stal sa súčasťou kremeľskej mašinérie. Jeho mentálna otočka sa však dá pochopiť pri pohľade na spôsoby, akým sa dopracoval k „elite“ najbohatších a najvplyvnejších Rusov súčasnosti.