Keď sankcie, ktoré Západ uvalil na Rusko za rozpútanie vojny na Ukrajine, stopli biznis malej firmy na predaj autodielcov, jej majiteľ Vadim nespanikáril. Začal súčiastky do áut zháňať na čiernom trhu. Priviedlo ho to do Turecka, kde si vytvoril sieť kontaktov, ktorá mu umožnila obnoviť podnikanie.
Vadim, ktorého príbeh opísal týždenník The Economist, tvrdí, že Putinovu vojnu nikdy neschvaľoval a západné sankcie chápe. Musel sa však prispôsobiť realite, systému na prahu sivej ekonomiky. Prežije v ňom len ten, kto sa vynájde. Rusi - ale aj Ukrajinci - patria v tejto kategórii ku globálnej špičke.
Napriek sankciám prežíva aj celá ruská ekonomika. Pomáha jej najmä to, že ich dodržiava len polovica sveta. Turecko, Kazachstan, Arménsko, ale predovšetkým "spriatelená" India a Čína na ne v zásade kašlú.
Putinov režim sa tak v prvom roku jeho agresie na Ukrajine vyhol ekonomickej katastrofe. HDP Ruska klesol vlani o 2,2 percenta, čo je výrazne menej, ako sa pôvodne očakávalo. Nezamestnanosť je nízka, ceny nehnuteľností sa stabilizovali, sociálne dávky občanom tečú a export komodít beží (hoci s výraznými zľavami).
Podľa Medzinárodného menového fondu by ruská ekonomika v ďalších rokoch mohla opäť rásť, o 0,3 percenta v tomto a o dve percentá v nasledujúcom, čo je viac, než prognózuje Nemecku alebo Spojenému kráľovstvu.
Štatistiky, ktoré ukazujú, že v Rusku je všetko v poriadku, však nedávajú úplný obraz. Časť ekonomických údajov, napríklad o devízových rezervách a vývoze, Rusi v zmysle informačnej vojny, ktorá má zmariť snahy Západu, utajujú.
Situácia nie je ani zďaleka taká ružová, ak sa oficiálne dáta obohatia o dôležitý kontext. "Neprehľadnosť štatistík spôsobuje problémy aj tým, ktorí sú vnútri systému," povedal denníku The Financial Times vysoký predstaviteľ ruskej centrálnej banky. Zmätok vytvárajú aj dáta, ktoré sú technicky správne, ale maskujú realitu.