Znelo to neuveriteľne, ale Slovensko sa v marci 2016 dozvedelo, že je krajinou, kde sa má postaviť ultramoderný dopravný systém hyperloop. Za správou, ktorá preletela všetkými médiami a nadšencov technológií dostala do vytrženia, stála americká firma Hyperloop Transportation Technologies.
Podľa jej plánov mal hyperloop prepojiť Bratislavu s Viedňou, cestu medzi nimi mal skrátiť na osem minút.
Realita? Z „jedinečného medzinárodného projektu“, ako ho titulovali americký investor i slovenskí vládni predstavitelia, sa stala veľká biznisová bublina. Jej rozsah môžeme lepšie pochopiť s odstupom rokov.
- Osud slovenského hyperloopu sledujeme v ďalšej časti seriálu Megalomanské projekty.
Tatranský megaprojekt zadupali komunisti. Mohol zmeniť krajinu Čítajte Klasický Musk: zázrak na počkanie
Dvanásteho augusta 2013 zvolal známy technologický podnikateľ Elon Musk tlačovú konferenciu, aby na nej predstavil vynález, ktorý mal podľa neho, ako zvyčajne, „zmeniť svet“.
Šéf automobilky Tesla na akcii hovoril o novom superrýchlom dopravnom prostriedku, ktorý prepojí San Franciso a Los Angeles za menej ako 30 minút. Na porovnanie, jazda vlakom na tejto 560-kilometrovej trase zvyčajne trvá viac ako desať hodín.
Systém, ktorý Musk nazval hyperloop, bol založený na princípe uzavretého potrubia, v ktorom sa nadzvukovou rýchlosťou (až 1220 km/h) na vzduchovom vankúši pohybujú kapsuly s cestujúcimi. Zdrojom pohonu mala byť solárna energia.
