Stavbu tunela vysvetľuje na pohári, ktorý má kruhový priemer. Mal by vydržať zemetrasenie aj tlak vody pod morom.
Ján Kušnír je špecialista na tunely a poradca ministerstva dopravy pri ich výstavbe v diaľničných a železničných úsekoch.
Slovensko by podľa neho mohlo mať viac tunelov, ako má. Problémom nie je ani tak náročná geológia krajiny. Vidí ho skôr v manažérskych chybách investorov a staviteľov.
„Najprv staviame úseky na rovine a kopce si nechávame na koniec. Potom na to doplácame, lebo ceny materiálov rastú,“ hovorí.
Dvanásť kilometrov pod Karpatmi. Za koľko plánujú preraziť tunel z Rače do Marianky? Čítajte Ako príklad uvádza plánovaný tunel Karpaty popod masív Malých Karpát pri Bratislave. Podľa neho už mohol byť prerazený spolu s bratislavským obchvatom a lacnejšie, ako keď sa začne stavať o päť rokov.
„Rúbanina z toho tunela sa mohla použiť pri násypoch okolo Bratislavy. Namiesto toho sa tam dávali všelijaké odpady a navážky,“ vysvetľuje Ján KUŠNÍR v rozhovore pre INDEX.
Ján Kušnír, expert na tunely (zdroj: Jozef Jakubčo)V rozhovore sa dozviete:
- Prečo Švajčiari vedia lepšie stavať tunely?
- Prečo Chorváti majú tunely rýchlejšie ako Slováci?
- Akou technikou sa dajú raziť tunely rýchlejšie?
- Prečo je tunel Višňové nepodarok?
- Ako sa dajú podkopať aj Tatry?
- Čo všetko musí byť v tuneli, aby bol bezpečný?
- Môže byť v tuneli aj jaskyňa?
Pracovali ste pre švajčiarsku firmu Basler & Hofmann. Vedia Švajčiari stavať tunely lepšie ako Slováci?
Švajčiari sú v stavaní tunelov jednotkou na svete. Keďže majú hornatú krajinu, venujú sa im dlhodobo.
Sú populizátormi tohto remesla a šíria ho vo svete prostredníctvom vedeckých konferencií. Ale učiť sa chodíme aj k Rakúšanom a Nemcom.
V čom sú Švajčiari lepší? V strojoch či technike razenia?
Na rozdiel od Slovenska majú špecializované školy a vychovávajú si mladých odborníkov.
