Kauza podhodnoteného dovozu z Číny Slovensku stále dokazuje, aké obrovské peniaze môže občanov stáť korupcia a nedostatočná verejná kontrola. Predbežné odškodnenie voči Európskej únii už vyšlo Slovensko na 280 miliónov eur.
Vyšetrovanie vinníkov na európskej prokuratúre stále beží, a tak jedinou dobrou správou je zatiaľ fakt, že opatrenia v oblasti zlepšenia kontroly, ktoré prijala Finančná správa, prinášajú prvé výsledky.
Slovensko radšej škodu zaplatilo
Kauza podhodnoteného dovozu textilu z Číny sa ťahá od roku 2013. Tovar sa do EÚ dostal cez colné úrady vo viacerých štátoch, vrátane Slovenska. Výsledkom boli značné úniky na cle a DPH.
Problémom sa zaoberal európsky vyšetrovací orgán OLAF. V roku 2018 vydal správu, podľa ktorej by Slovensko malo ako odškodnenie za úniky zaplatiť EÚ vyše 300 miliónov eur (ako prvý na správu upozornil Denník N).
Zatiaľ Slovensko do európskeho rozpočtu poslalo necelých 280 miliónov eur. Na porovnanie, táto suma by stačila na obedy zadarmo pre školákov aj jednorazovú dávku pre penzistov.
Úhradu odobrila vláda v decembri 2021. „Hlavným cieľom bolo zastavenie prípadného narastania úrokov z omeškania. Suma bola stanovená na základe predbežných odhadov, týkajúcich sa prípadu dovozu čínskeho tovaru do členských štátov EÚ,“ vysvetľuje ministerstvo financií.
„Bežná prevádzka“ nestačila
Nadácia Zastavme korupciu v tejto súvislosti oslovila aj bývalého šéfa Finančnej správy Františka Imreczeho. Z funkcie dobrovoľne odstúpil v septembri 2018. V čase medializovania colnej kauzy.
Imrecze tvrdí, že ju začal riešil hneď, ako sa o nej od OLAF-u dozvedel: „Hneď som to intenzívne riešil s OLAF-om a následne sa to podhodnotené preclievanie aj zastavilo.“ Podľa neho to potvrdzujú aj čísla vyšetrovacieho orgánu.
Bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze. (zdroj: FOTO SME - MARKO ERD)Celková hodnota podhodnoteného preclenia v prípade Slovenska dosiahla 290 miliónov eur v rokoch 2013 a 2014 a ďalších desať miliónov za roky 2015 a 2016.
Pre úplnosť, popri Slovensku sa úniky pripisovali napríklad aj Maďarsku či dokonca Veľkej Británii, kde mali byť najvyššie. Celkovo vyšetrovanie OLAF-u odhalilo úniky vo výške dvoch miliárd eur.
Imrecze sa šéfom Finančnej správy stal v rokoch 2012. To, že čoskoro na to prišlo k obrovským únikov v textilnej kauze, vysvetľuje tým, že vtedy musel riešiť kolaps informačného systému.
„Preto som sa v prvých dvoch rokoch venoval najmä konsolidácii daňovej časti finančnej správy. Colnej časti som sa venoval na úrovni bežnej prevádzky,“ dodáva.
Ešte v roku 2014 odišli viacerí vedúci pracovníci colných úradov v Nitre a Trnave, ktoré boli v kauze dovozu podhodnoteného textilu z Číny kľúčové.
Kauza stále môže mať aj trestnoprávny dopad. Ako upresnila hovorkyňa Finančnej správy Martina Rybanská, Kriminálny úrad Finančnej správy (KÚFS) pokračuje vo vyšetrovaní pod dozorom Európskeho prokurátora.
„Vzhľadom na neukončené procesy nie je možné poskytnúť bližšie informácie. Môžeme len odkázať na medializované informácie k prípadom pod krycím názvom Čínsky drak alebo Účtovníčka,“ dodala.
Európska prokuratúra reagovala na otázky Nadácie veľmi stručne s tým, že o prebiehajúcich vyšetrovaniach neinformuje a ani nepotvrdzuje, či konkrétne vyšetrovanie prebieha.
Preklepol si to aj kontrolný úrad
Finančná správa tvrdí, že z kauzy únikov sa poučila a prijala opatrenia, ktoré ich obmedzujú.
„Zaviedli sme viaceré opatrenia s cieľom identifikovať a preverovať vybrané zásielky s vysokou pravdepodobnosťou podhodnotenia ceny. Opatrenia vychádzali z výsledkov vlastných preverovaní, ako aj z odporúčaní Európskej komisie a OLAF-u,“ uviedla Rybanská.
Prijaté opatrenia podľa nej síce nevylučujú dovoz s podhodnotenými cenami, ale znemožňujú, aby ich pracovníci Finančnej správy prijali. Používajú totiž niečo ako zoznam akceptovateľných cien podľa odporúčaní OLAF-u.
Pravidlá a kontrolu dovozu tovaru do európskeho colného systému cez slovenské colnice vlani preveroval aj Najvyšší kontrolný úrad. Špeciálne sa zameral na takzvaný colný režim 42, ktorý sa týka správy DPH pri dovoze tovaru z tretích krajín.
Úrad aj po kontrole eviduje priestor pre špekulantov. A to najmä pre málo efektívnu komunikáciu medzi európskymi štátmi, ale aj pre „absenciu prepojenia IT systémov“ medzi slovenskými daňovými a colnými úradmi.
Prepojenie daňových a colných úradov, z ktorých vznikla jednotná finančná správa, pritom bolo deklarované ešte pred desiatimi rokmi.
NKÚ však skonštatoval, že prijaté opatrenia pomohli a kontrolóri „v rokoch 2019 až 2021 nenašli podozrenia na únik DPH v súvislosti s colnými vyhláseniami“.
Nadácia Zastavme korupciu sa monitorovaniu Finančnej správy venuje dlhodobo. Na zistené pochybenia nielen upozorňuje, ale snaží sa ponúknuť aj riešenia problémov.
