Nižšie tresty za falšovanie cenných papierov, subvenčný podvod či pranie špinavých peňazí by sa ušli prominentným obvineným, ak by prešla novela Trestného zákona z dielne ministra spravodlivosti Viliama Karasa.
Jej obhajcovia argumentujú, že Slovensko má v porovnaní s inými krajinami privysoké trestné sadzby. Odporcovia zase poukazujú na vysokú ekonomickú kriminalitu a skutočnosť, že zmeny prichádzajú v čase, keď polícia vyšetruje vplyvných ľudí z politiky a podnikateľského prostredia.
Protestuje aj šéf NAKA Ľubomír Daňko, podľa ktorého, ak by zákon prešiel, mnohé z trestne stíhaných osôb by namiesto väzenia skončili len s podmienkou. Nadácia Zastavme korupciu sa pozrela na to, ako by návrh ovplyvnil vybrané trestné konania (podrobnosti o nich nájdete na tomto odkaze).
Výšku trestov ovplyvnia najmä dve veci. Meniť sa majú jednotlivé sadzby, ale aj výška škody. „K jej úprave sme pristúpili preto, že sa nemenila od 1. januára 2006,“ uviedol jeden z autorov novely, vedúci katedry trestného práva Univerzity Komenského profesor Jozef Čentéš.
Škoda až od 500 eur
Kým v súčasnosti je škoda, ktorú musí páchateľ spôsobiť, aby ho polícia stíhala, vyčíslená minimálne na 266,01 eura, po novom to má byť 500 eur. Mení sa aj definícia väčšej, značnej a veľkej škody, ktoré sú vypočítané ako násobky základnej sumy.
Exprezident Andrej Kiska čelí obžalobe za pokračovací zločin daňového podvodu. Jeho firma KTAG si mala do účtovníctva zahrnúť výdavky z prezidentskej kampane, ktoré tam podľa daňových kontrolórov nepatrili.
Kiska argumentuje, že sa stala chyba, ako je to pri podnikaní bežné, a daň po jej dorubení zaplatili. V každom prípade, prokurátor vyčíslil pôvodnú škodu na 155-tisíc eur.
Podľa platného zákona ide o škodu veľkého rozsahu, za čo súd trestá odňatím slobody na sedem až 12 rokov. Podľa návrhu novely by sa veľká škoda počítala až od 250-tisíc eur, a tak by exprezidentovi hrozilo tri až desať rokov, netrestaná osoba by dostala len podmienku.
| V súčasnosti | Po novom |
|---|---|---|
Škoda | 266 | 500 |
Väčšia | 2660 | 5000 |
Značná | 26 600 | 50 000 |
Veľká | 133 000 | 250 000 |
Viac práce pre európsku prokuratúru
Nižšie tresty by mali byť za subvenčný podvod. Podľa vyšetrovateľov sa ho mal dopustiť napríklad exminister hospodárstva a podnikateľ Pavol Rusko v kauze Maják nádeje.
Týka sa budovy na Karpatskej ulici v Bratislave, v ktorej sídlila nezisková organizácia Maják nádeje. Dotovalo ju Staré mesto aj Nadácia Televízie Markíza, kde bol Rusko riaditeľom a majiteľom. Spolu s komplicom Mariánom Kočnerom sa mali podľa polície pokúsiť neziskovku vytunelovať a zmocniť sa budovy.
Za subvenčný podvod v tomto rozsahu by dnes páchateľov odsúdil súd na päť až 12 rokov, po novom na tri až desať rokov. Rusko s Kočnerom sa však tak skoro z väzenia nedostanú, za falšovanie zmeniek boli právoplatne odsúdení na 19 rokov. Ak by ich však súdili po schválení Karasovej novely, dostali by maximálne 10 až 15.
Autori novely, naopak, chcú sprísniť sadzby za trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Podľa Čentéša to navrhujú aj pre európsku prokuratúru a možnosti vyšetrovať eurofondové škandály na Slovensku.
Trestný čin poškodzovania finančných záujmov EÚ sa totiž väčšinou pácha spolu so subvenčným podvodom, kde sú tresty vyššie. Dôsledkom bolo, že tieto prípady musela riešiť slovenská prokuratúra a len málo eurofondových káuz končilo na európskej.
Poškodzovania finančných záujmov únie sa mala podľa obžaloby dopustiť regionálna funkcionárka Smeru a exposlankyňa Ľubica Rošková. Z Pôdohospodárskej platobnej agentúry vytiahla dotácie za 150-tisíc eur na pôdu, kde sa nič nepestovalo, napríklad betónovú plochu letiska. Podľa platného zákona by mohla ísť do väzenia na 7 až 12 rokov, podľa novely na tri až jedenásť.
Ak by ktokoľvek uvedený čin spáchal ako člen organizovanej skupiny, trest by bol prísnejší než v súčasnosti. Namiesto maximálnych 12 by mohol vo väzení stráviť 16 rokov.
Brhel menej, Kaňka viac
Karasova novela by umožnila súdu uložiť nižší trest aj podnikateľovi Jozefovi Brhelovi, médiami považovaného za oligarchu Smeru. V súvislosti s IT zákazkami na Finančnej správe je obžalovaný v kauze Mýtnik z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku ako člen organizovanej skupiny, ktorá spôsobila štátu škodu veľkého rozsahu. Momentálne je za skutok sadzba 10 až 15, po novom má byť 5 až 15.
Podobne je na tom developer Ladislav Bašternák stíhaný za neodvedenie dane a poistného vo veľkom rozsahu. Zo známej luxusnej bytovky Bonaparte, kde býval aj Robert Fico, mal pri jej výstavbe vytiahnuť od štátu neoprávnené vratky DPH za státisíce eur. V súčasnosti páchateľov takejto trestnej činnosti, ktorá bola vykonaná vo veľkom rozsahu, posielajú súdy do väzenia na 7 až 12 rokov, po zmene by to bolo 5 až 12 rokov.
Prísnejší trest by mohol hroziť niekdajšiemu šéfovi Tiposu Marekovi Kaňkovi, ktorý bol nominantom OĽaNO. Stíhaný je pre skrátenie dane na čerpacích staniciach Oliva, ktorého sa mal dopustiť závažnejším spôsobom ako člen organizovanej skupiny, pričom štátu mala vzniknúť veľká škoda. Kým v súčasné znenie zákona počíta s trestom 7 až 12 rokov, po novom to bude 7 až 15 rokov.
Vyššia horná sadzba (3 až 10 rokov, namiesto 3 až 8) má byť aj pri poškodzovaní veriteľa vo veľkom rozsahu. Ide napríklad o kauzu golfového areálu Welten, s ktorým zavraždený novinár Ján Kuciak spojil mafiána Mariana Kočnera. V pochybnej dražbe si na svoje neprišli veritelia ani štát, ale podľa novinára sa ku golfovému ihrisku za zlomok ceny dostal Kočner.
Sprísniť sa má aj tzv. účinná ľútosť. V súčasnosti je to tak, že napríklad páchateľ daňovej trestnej činnosti môže vyčkávať do poslednej chvíle (niekedy aj roky, keď trestné konanie trvá dlho), a keď potom zaplatí, nie je potrestaný. Po novom bude musieť škodu, ktorá vznikla skrátením dane, doplatiť do troch mesiacov od vznesenia obvinenia.
Korupcia bez zmeny
„Na pracovnej skupine sme trvali na tom, aby korupčné trestné činy zostali bez zmeny,“ konštatoval Čentéš. Neprešiel ani predtým spomínaný nápad, aby páchatelia mohli získať beztrestnosť zaplatením škody.
Novelu ešte musí schváliť vláda a potom parlament, kde môžu poslanci predkladať pozmeňujúce návrhy. Viacerí z nich, napríklad nezaradený Tomáš Taraba (predtým ĽS NS), ale aj zo Sme rodina, chceli tresty zmierniť ešte viac.
Pri práci na novele využili podľa Čentéša expertné skupiny čiastočne aj podklad, ktorý pripravila bývalá ministerka Mária Kolíková (SaS), ktorá však tresty za majetkovú kriminalitu znižovať nechcela.
Podľa nej Slovensko na miernejšiu trestnú politiku v tejto oblasti nie je pripravené vzhľadom na množstvo páchaných najmä daňových podvodov.
