BERLÍN. Rozpad Európskej únie by mal značné hospodárske dopady na členské štáty, najviac by utrpeli malé ekonomiky, ako je Malta a Luxembursko, kde by sa hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa prepadol takmer o 20 percent.
Uvádza to v utorok zverejnená štúdia nemeckého hospodárskeho inštitútu Ifo a ekonomicko-politickej platformy EconPol Europe. Veľké následky by mal zánik únie aj pre Českú republiku a Slovensko.
Slovensko by rozpad zabolel
"Ak by sme zohľadnili transferové platby medzi únijnými štátmi, bola by strata prosperity u čistých transferových príjemcov ako Maďarsko, Litva a Bulharsko takmer dvojnásobná. Čistí platitelia, ako je Nemecko a Švédsko, by stratili o niečo menej. Výhody, ktoré by čistia platitelia z konca transferových platieb mohli mať, by však nakoniec boli menšie ako straty, ktoré by rozpadom EÚ nastali, "povedala výskumníčka a jedna z autoriek štúdie Jasmin Gröschlová z Ifo.
V prípade Nemecka by výhody znamenali 0,2 percentuálneho bodu v porovnaní s prepadom HDP na obyvateľa o 5,23 percenta v prípade zrušenia všetkých únijných dohôd.
Najviac by rozpad EÚ pocítili Malta (prepad o 19,38 percenta) s Luxemburskom (prepad o 18,06 percenta). U Slovenska by prepad predstavoval 11,57 percenta, u Maďarska 11,53 percenta, u Česka 9,86 percenta a u Poľska 7,18 percenta. Najmenej by koniec Európskej únie poškodil Španielsko, kde prieskum uvádza pokles HDP na obyvateľa o 3,69 percenta.
Miera inflácie v eurozóne sa opäť znížila. Pokles bol výraznejší, ako očakávali analytici Čítajte Štúdia sa venuje aj scenárom, keď by síce Európska únia zostala zachovaná, skončili by sa však niektoré jej kľúčové piliere. Rozpad len vnútorného trhu by v takom prípade tiež najvýraznejšie dopadol na Maltu (pokles o 14,56 percenta) a Luxembursko (pokles o 13,47 percenta).
Z krajín Vyšehradskej skupiny (V4) by najväčšie následky pocítili Maďarsko (pokles o 8,24 percenta) so Slovenskom (pokles o 8,11 percenta). HDP na obyvateľa by sa v Česku znížil o 7,4 percenta a v Poľsku o 5,11 percenta.
Menej vážny by bol samostatný koniec eurozóny, kde by najviac stratilo Luxembursko (pokles o 2,53 percenta). Pokles HDP na obyvateľa v Česku, ktoré euro zatiaľ nezaviedlo, v takom prípade ekonómovia vyčíslili na 0,16 percenta. Ešte miernejšie následky by malo rozpustenie colnej únie, ktoré by najviac postihlo Írsko (pokles o 0,37 percenta), naopak Grécku (plus 0,31 percenta) by hospodársky pomohlo. Pre Česko by koniec colnej únie znamenal pokles HDP na obyvateľa o 0,31 percenta.
Hranice s kontrolami by nás stáli veľa
Ekonómovia prepočítali aj hospodárske dopady zrušenia schengenského priestoru, v ktorom členské štáty nevykonávajú kontroly na vnútorných hraniciach. Najväčšie následky by zaznamenali Estónsko (pokles o 4,23 percenta) a Malta (pokles o 3,9 percenta) s Maďarskom (pokles o 3,48 percenta). V Česku by pokles predstavoval 2,33 percenta.
Ekonómovia uvádzajú, že na štúdiu o ekonomických dôsledkoch rozpadu Európskej únie využili komplexné empirické analýzy z roku 2022. Zmeny voči HDP na obyvateľa potom výskumníci vzťahujú k východiskovému roku 2014.
