Minulý rok odišlo za štúdiom do zahraničia takmer 20 percent slovenských vysokoškolákov, čo je viac ako dvojnásobok priemeru krajín OECD. Láka ich vyššia kvalita a spôsob výučby, ale aj vybavenie škôl a poskytované služby.
Sabina Kravčak má za sebou tri zahraničné univerzity, v súčasnosti pôsobí ako šéfka stratégií v spoločnosti Axa v Londýne.
„Najlepšie univerzity vo svete majú často celé študijné odbory postavené na praxi. Harvard Business School alebo Ivey Business School v Kanade fungujú iba na prípadových štúdiách,“ hovorí.
Brexit mal zvýšiť platy a zlepšiť život. Namiesto toho chýbajú aj paradajky (rozhovor) Čítajte Návrat na Slovensko však nezavrhuje. Myslí si, že má aj svoje výhody. „Je to menší trh. Ak ste šikovný, šanca, že obsadíte vyššie a lepšie platené pozície, je oveľa väčšia než na medzinárodnej úrovni,“ vysvetľuje Sabina KRAVČAK v rozhovore pre INDEX. Rozprávali sme sa s ňou na CE Conference v Londýne, ktorej sponzorom bola aj Slovenská sporiteľňa.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako sa pripravovala na vysoké školy v zahraničí
- Podľa akého kľúča volila školy a krajiny, kam pôjde študovať
- V čom boli jednotlivé štúdiá špecifické
- Či sa podarí zreformovať slovenské školstvo a ako sa musia zmeniť kurikule
- Prečo pomáha ženám študujúcim a pracujúcim vo fin-tech
- Či uvažuje nad prácou na Slovensku
Prečo ste sa rozhodli odísť študovať do zahraničia?
Naratív zámerného odchodu, respektíve odchodu z frustrácie, ktorý počujem u mnohých Slovákov, v mojom prípade neplatí. Mala som špecifické kariérne ciele.
Chcela som pôsobiť v politike, medzinárodných vzťahoch, či technológiách a biznise a najlepšie vzdelanie mi v tomto smere vedeli poskytnúť len niektoré univerzity v zahraničí, či už Science Po v Paríži alebo dve ďalšie školy, na ktorých som študovala.
Proaktívni majú výhodu
Pripravovali ste sa na štúdium v cudzine už počas strednej školy?
Pochádzam z Prešova, odkiaľ študenti neodchádzajú študovať do zahraničia tak často ako z hlavného mesta, respektíve iných stredných škôl na západe Slovenska. Keďže som však veľmi skoro vedela, akou cestou sa chcem kariérne vydať, bolo mi jasné, čo všetko pre to musím urobiť.
Na prvom mieste boli cudzie jazyky. Vedela som, že angličtina sa musí stať mojou samozrejmosťou. Preto som si zvolila štúdium na Súkromnom bilingválnom gymnáziu v Prešove.
Pre úspech v politike a diplomacii je však rovnako dôležitá znalosť francúzštiny. Leto medzi štvrtým a piatym ročníkom som preto strávila vo Francúzsku a hosťovskej rodine som sa zdôverila s mojimi plánmi ohľadom budúcnosti.
Ich odpoveď bola: Ak chceš byť v tomto smere úspešná, musíš študovať na Science Po v Paríži. Ide o univerzitu, ktorá vychovala najúspešnejších manažérov a politikov. Študovali na nej Emmanuel Macron aj Christian Dior.
Vtedy som si zaumienila, že sa na túto školu dostanem za každú cenu. Príprava na prijímacie skúšky mi trvala rok a bola v mnohom náročnejšia než to, čo museli pre prijatie na vysokú školu robiť moji 17- či 18-roční rovesníci.
Čo ak by ste nedostali tip od francúzskej rodiny?
Rozhodovala by som sa podľa rovnakého analytického kľúča ako v každodennom živote. Pomenovala by som svoje ciele a potreby a zvážila, ktorá zo študijných možností ma k nim dovedie.
Takisto by som oslovila ľudí so zahraničnou skúsenosťou a zisťovala by som detaily vyplnenia prihlášky. Od jej správneho sprocesovania závisí prijatie na akúkoľvek vysokú školu v zahraničí, či už MIT, Harvard alebo Stanford.
Čo odporúčate študentom, ktorí štúdium v zahraničí zvažujú a nevedia, na koho sa obrátiť?
