Automobilka Volkswagen avizovala vlani záujem postaviť vo východnej Európe fabriku na výrobu batérií - takzvanú gigafactory.
O investíciu v hodnote 4,5 miliardy eur, ktorá by vytvorila približne päťtisíc nových pracovných miest, bojovali Česko i Poľsko, no záujem malo aj Slovensko.
Baterkáreň sa mala postaviť v novom priemyselnom parku v Šuranoch. Ten spája výhody energetických zdrojov z Mochoviec, dobrej infraštruktúry a relatívnej blízkosti bratislavskej fabriky Volkswagen.
Minister Karel Hirman sa k investícii staval (na rozdiel od jeho predchodcu Richarda Sulíka) vlažne a spochybnil, či by sa Slovensko malo o takúto investíciu v čase energetickej krízy uchádzať. Výroba batérií je totiž energeticky náročný proces. Za tento postoj si vyslúžil kritiku Zväzu automobilového priemyslu.
Čo sa v článku dočítate
- Ako zásadne mení Volkswagen stratégiu?
- Akú legendu plánuje automobilka oživiť?
- Ako sa darí Američanom odsúvať Európu na druhú koľaj?
- Prečo už ani vlastné fabriky na batérie automobilkám nestačia?
Volkswagen po vypuknutí vojny na Ukrajine rozhodnutie trikrát odložil. Denník The Financial Times najnovšie prišiel s informáciou, že automobilka plány v poslednej chvíli zmenila a nakoniec výstavbu európskej baterkárne prerušila (to neznamená, že zrušila). Uprednostní radšej projekt výstavby gigafactory v USA.
Dôvodom sú masívne dotácie pre zelenú energetiku (program Inflation Reduction Act), ktoré vlani schválil americký Kongres. Dosahujú 369 miliárd dolárov a ich cieľom je podpora výroby a nákupu elektromobilov alebo elektrických batérií. Jedným z cieľov je snaha o razantné zníženie škodlivých emisií.
"Plány v Severnej Amerike pokročili rýchlejšie, než sa čakalo, a predbehli rozhodovanie v Európe," povedal zdroj z prostredia Volkswagenu denníku. Automobilka má podľa informácií získať dotácie v objeme až desať miliárd eur.
Volkswagen má však v zámorí oveľa väčšie plány a sú dôkazom toho, ako Európa stráca konkurenčnú výhodu oproti USA a Číne.
