Lucia Cerchlan mala osemnásť, keď odišla študovať financie a medzinárodný biznis na Northeastern University v americkom Bostone. Okrem toho, že chcela špičkové vzdelanie a znalosť angličtiny, lákalo ju aj spoznávanie kultúry a ľudí z celého sveta.
V maturitnom ročníku Obchodnej akadémie Dušana Metoda Janotu v Čadci bola skôr výnimkou. V cudzine sa rozhodla študovať už len jedna ďalšia spolužiačka. Niektorí odišli do Bratislavy, väčšina skončila na vysokých školách v regióne.
„O možnostiach zahraničného štúdia sa na strednej škole veľa nerozprávalo,“ spomína Lucia.
Štúdium v Paríži vzdalo po mesiaci desať percent ročníka (rozhovor) Čítajte Dnes žije v Londýne, kam sa presťahovala za magisterským štúdiom. Pracuje vo fintechovom startupe Keebo a zároveň vedie anjelský investičný klub Lumus Investments.
Hoci na Slovensko nezanevrela, v dohľadnom čase sa vrátiť neplánuje. Rovnako je na tom veľká časť Slovákov, ktorí vysokú školu absolvovali v zahraničí. Podľa štatistík tam za štúdiami pravidelne odchádza takmer pätina slovenských maturantov.
Čo sa v článku dočítate:
- Ako prebieha štúdium vo Veľkej Británii a USA?
- Na čom sú postavené prijímačky na zahraničnú univerzitu?
- Ako sa študenti v zahraničí dostávajú k pracovným príležitostiam?
- Či je možné takéto štúdium zafinancovať?
- Prečo sa študenti nechcú vrátiť do vlasti?
Láka ich Česko aj Britské ostrovy
Už v roku 2017 bolo Slovensko v rámci krajín OECD na druhom mieste v počte vysokoškolákov za hranicami. Vo Visegrádskej štvorke je suverénne prvé. Navyše, z analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky a výsledkov externej maturity vyplýva, že Slovensko opúšťajú tí najšikovnejší.
Väčšina týchto študentov, až 70 percent, si vyberá vysoké školy v Česku. Študujú na nich informačno-komunikačné technológie, prírodné vedy, ale i matematiku a štatistiku. No Slovákov láka aj Rakúsko, Holandsko, Dánsko a Spojené kráľovstvo.
