Jeho meno je viac ako tri dekády spojené s bratislavským výstaviskom Incheba. Za najťažšie v jeho doterajšej histórii považuje covidové roky. "Výstavy sa pripravujú rok-dva dopredu, vtedy sme však nevedeli, čo bude na druhý deň," spomína šéf a majiteľ Incheby Alexander Rozin.
Podnikateľ ruského pôvodu, ktorý je pre mnohé kauzy vnímaný kontroverzne, žil v posledných rokoch mimo pozornosti médií. Vrátil sa do nej pred tromi rokmi ako jeden z kandidátov na 60-miliónovú dotáciu vlády na nové Národné kultúrne a kongresové centrum.
"Najviac ma nahnevalo, že podklady hovorili o tom, že v Bratislave neexistujú priestory na usporiadanie kongresových podujatí," spomína Alexander ROZIN v rozhovore pre INDEX, v ktorom vysvetľuje aj svoje ďalšie zámery s rozvojom výstaviska na petržalskom brehu Dunaja.
V rozhovore sa dočítate aj:
- Ako Incheba prežila pandemické roky?
- Aký má Alexander Rozin, pôvodom z Ruska, pohľad na vojnu na Ukrajine?
- Ako s odstupom času vníma snahu štátu dotovať výstavbu kultúrneho a kongresového centra?
- Prečo predali Inchebu v Česku?
- Aké plány majú s výstaviskom v Bratislave?
- Prečo sa chce vrátiť do Česka?
Výstavníctvo patrilo medzi odvetvia, ktoré výrazne zasiahla covidová pandémia. Ako ste ju prežívali?
Boli to veľmi ťažké roky, keďže pandémia zasiahla výstavníctvo komplexne a na rozdiel od iných odvetví, napríklad gastra, sme mali úplne zakázanú činnosť. Výstavy sa pripravujú rok-dva dopredu, vtedy sme však nevedeli, čo bude na druhý deň.
Pred pandémiou sme mali dvakrát viac zamestnancov než v súčasnosti. Nikoho sme nevyháňali, no pretože neboli žiadne výstavné akcie, zamestnancom klesli príjmy.
V Inchebe som od roku 1990, nikdy sme neboli v strate, prvýkrát to bolo až v roku 2020. Našťastie, sme mali úspory. Pomohlo nám aj to, že sme nemali úvery a že sme sa uskromnili a šetrili.
Aké opatrenia ste v reakcii na pandemickú situáciu zaviedli?
Keď som bol mladý, tak ma naučili, že začínať musíte od seba. Pred pandémiou som mal vodiča, dnes ho už nemám. Musíte ísť príkladom, keď niečo očakávate od kolegov. Dnes máme aj menej zamestnancov. Tí, čo zostali, ma nesklamali a dúfam, že ani ja som ich nesklamal.
Chceme sa zapojiť do obnovy Ukrajiny
Po pandémii prišla vojna na Ukrajine. Ako si spomínate na 24. február 2022?
