Odvolávanie ministra vnútra Romana Mikulca v parlamente, tlačovky na hraniciach s Ukrajinou a napokon hrozba pokuty. Odchádzajúcu vládu nesprevádzali toľké korupčné kauzy ako predošlú, avšak ani ona nezostala bez škvrny. Jedna z najväčších káuz sa týkala zmluvy, ktorú uzavrelo ministerstvo vnútra s firmou Dustream production za 2,5 milióna eur. Po vypuknutí vojny mala manažovať situáciu na hranici s Ukrajinou.
Problém bol, že ministerstvo si dostatočne nepreverilo históriu spoločnosti. Tá vraj porušila pravidlá v oblasti nelegálneho zamestnávania a podľa vtedy platných pravidiel s ňou štát nemal obchodovať. Navyše, firmu odporučil premiérov známy, ktorý sa zároveň stal subdodávateľom zákazky. Podozrenia z klientelizmu využila opozícia a neúspešne sa pokúsila ministra odvolať. Prípad mal preňho aj tak nepríjemné dôsledky.
Celú vec totiž preveril Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) a skonštatoval, že ministerstvo porušilo zákon. Mikulec sa s tým nezmieril a chcel „využiť všetky právne prostriedky“, aby zvrátil rozhodnutie úradu, ktorý kontroluje štátne tendre a pokutuje prípadné neférovosti.
Rozhodnutie podpísal šéf odboru pre dohľad ÚVO Tomáš Lepieš. Vo funkcii už nie je. Po príchode nového predsedu úradu Petra Kuboviča skončil. Rovnako ako ďalší štyria riaditelia odborov a generálny tajomník. Z pôvodného vysokého manažmentu na ÚVO zostala akurát riaditeľka služobného úradu Silvia Stašková.
Podpredsedu obvinil z konfliktu
Nadácia Zastavme korupciu a Transparency International Slovensko sa spoločne pozreli, čo sa deje na ÚVO po nástupe nového šéfa. Kubovičov štart pripomína personálne zemetrasenie. Z ÚVO takmer ihneď odišla Jana Zvončeková, zodpovedná za komunikáciu, riaditelia odborov prevádzky, projektov, stálych pracovísk či generálna tajomníčka služobného úradu.
Z riadiacej funkcie Kubovič odvolal Jaroslava Lexu, ktorý je zároveň podpredsedom ÚVO (z tejto pozície ho môže zosadiť len vláda). Lexa už viac nevedie inštitút vzdelávania, dôvodom údajne bola skutočnosť, že podľa nového predsedu porušil zásady integrity. Lexa má vlastnícky podiel vo firme, ktorá školí vo verejnom obstarávaní. Kubovič v tom videl potenciálny konflikt záujmov, zverejnil to cez tlačovú správu na stránke úradu.
Lexa tvrdí, že na osobnom stretnutí podobné výhrady nezazneli. Dodal, že sa v súvislosti s podnikaním podrobil všetkým zákonným obmedzeniam. „Svoje pôsobenie na úrade som už pri nástupe dal do súladu so zákonom, ktorý štátnym zamestnancom neberie právo vlastniť majetok, akým je podiel vo firme alebo vlastnenie akcií,“ reagoval.
Skončilo šesť riaditeľov
Pri ďalších „odídencoch“ však dôvody odchodu známe nie sú. Vymenili ich noví ľudia, často prijatí bez výberových konaní alebo sa tieto uskutočnili až následne.
„Zastávame názor, že realizovaná výmena vedúcich štátnych zamestnancov nebola veľkého rozsahu. ÚVO má aktuálne 14 riaditeľov odborov a 41 vedúcich oddelení. K výmene došlo len na šiestich riaditeľských pozíciách, jedno bolo doobsadené a výmena bola realizovaná na poste generálneho tajomníka služobného úradu,“ reagoval hovorca úradu. Dodal, že bývalý predseda ÚVO Miroslav Hlivák robil na začiatku omnoho väčšie zmeny v manažmente.
Zoznam vedúcich zamestnancov, ktorí od decembra do marca nastúpili na svoje pozície, je však dlhší, ako vymenoval hovorca. Vyžiadala si ho nadácia na základe info zákona. Celkovo na vysoké pozície v tom čase prišlo 17 ľudí.
Navyše, situácia v úrade je v súčasnosti iná, ako bola tá, ktorú našiel Hlivák. Keď sa ujal vedenia, mnohé podnety ležali doslova zamknuté v skrini, bez toho, aby ich niekto preveril. Napríklad podanie Nadácie Zastavme korupciu, ktoré sa týkalo nákupu informačných systémov na finančnej správe v utajenom režime, bolo roky nepovšimnuté. Za Hliváka staré prípady oprášili, pri tomto konkrétnom konštatovali porušenie zákona, čo odštartovalo vyšetrovanie polície a jednu z najväčších korupčných káuz Mýtnik, v ktorej sa priznal exšéf daniarov František Imrecze a padli už niektoré odsudzujúce rozsudky.
Kontroly vs. metodika
Kým dovtedy pochybné tendre, na ktorých zarábali oligarchovia, prešli bez väčšej pozornosti a kontroly, s Hlivákom nastúpila nová éra. ÚVO odrazu skonštatoval pochybenia pri výstavbe Národného futbalového štadiónu podnikateľa Ivana Kmotríka, výstavbe parku Jaguar pri Nitre, na ktorom sa podieľal Bödörov Bonul, mnohých ďalších zákazkách bývalej či súčasnej vlády. Odchádzajúce vedenie ešte stihlo napríklad prikázať Mikulcovi zrušiť nákup vrtuľníkov za 29 miliónov eur, ktorý chcel zadať priamo a bez súťaže.
Do kolízie prišiel ÚVO so súčasným kabinetom v otázke nájomných bytov. Mestám a obciam rozdal pokuty za to, že nechali nájomné bytovky stavať dopredu dohodnutým firmám. Aspoň tak sa to javilo zo spôsobu obstarávania. Starostkou jednej z obcí bola poslankyňa OĽaNO, ktorú polícia následne začala stíhať.
Úrad bol známy aj otvorenou komunikáciou, za ktorú dostal pochvalu OGP (z angl. Open government partnership – OGP). Ide o medzinárodnú iniciatívu, ktorá podporuje vlády a samosprávy, aby zavádzali v správe verejných vecí prístupy založené na spolupráci a transparentnosti.
ÚVO pod vedením Hliváka mal aj kritikov. Napríklad politici súčasnej koalície mu vyčítali, že viac trestá, ako metodicky pomáha a usmerňuje ako nakupovať. Novému predsedovi Kubovičovi sa zase nepozdávalo, ako sa ÚVO prezentuje, čo uviedol v projekte, s ktorým kandidoval. Ako prvý bod, čo chce zmeniť, Kubovič uviedol, že chce „vrátiť odbornosť“ do úradu a odstrániť „prehnanú“ prezentáciu.
Kto prišiel s Kubovičom
Za svoju pravú ruku – generálneho tajomníka služobného úradu, vymenoval Kubovič právnika Tomáša Heribana. Kedysi pôsobil na odbore obstarávania na Úrade vlády. Šéfom Heribanovej kancelárie sa stal Michal Urban, ktorý spolupracoval s advokátom blízkym OĽaNO Michalom Miškovičom. Jeho advokátska kancelária dostala po zmene vlády zákazky vo viacerých rezortoch ovládaných OĽaNO. Na svojej stránke si v minulosti ako spolupracujúceho experta uvádzala aj Urbana, v súčasnosti jeho meno na webe Miškovičovej advokátskej kancelárie nie je, ale v histórii zmien sa dá vyhľadať.
História webu AK Miškovič (zdroj: Nadácia Zastavme korupciu)Za komunikáciu a protokol je po novom zodpovedný Jozef Gábik. Pracovné skúsenosti má aj z ministerstva pôdohospodárstva, bol tam aj počas pôsobenia ministerky Gabriely Matečnej z SNS. V rovnakom rezorte pracoval Marek Motyka, nový riaditeľ odboru stálych pracovísk. Na úrad sa vrátili do vedúcich funkcií niektorí bývalí zamestnanci. Napríklad dohľad má po novom na starosti Štefan Halický, ktorý začínal na ÚVO a opäť sa naň vrátil z ministerstva životného prostredia, kde bol hlavným štátnym radcom Jána Budaja (donedávna OĽaNO, teraz Demokrati).
Len jedna nová riaditeľka – odboru správy a prevádzky Zuzana Bigasová - vzišla z riadneho výberového konania. Potvrdil to úrad pre TIS. Ostatní boli preložení z iného miesta v štátnej správe, poverení riadením, prípadne prijatí bez výberového konania, ktoré sa uskutočnilo až následne a práve oni v ňom uspeli.
Poznámka: Zástupcovia Nadácie Zastavme korupciu a Transparency International Slovensko boli členmi výberovej komisie na predsedu ÚVO. Obaja na prvom mieste odporučili kandidáta Tomáša Lepieša. Vláda napokon vybrala Kuboviča, za ktorého hlasovalo viac členov komisie.
