Keď pred desiatimi rokmi začala polícia oficiálne vyšetrovať daňové úniky v reťazci firiem s potravinami, medzi nimi aj vo firme Budamar Logistics, nikto netušil, že pôjde o jednu z najväčších slovenských káuz.
Svedčí o tom nielen počet preverovaných firiem (bolo ich vyše 40), ale aj dĺžka vyšetrovania a množstvo vplyvných mien, ktoré sa s ňou postupne spojili. Prakticky hneď od začiatku bolo jasné, že prípad nebude mať štandardný vývoj. V každom prípade, zatiaľ sa k definitívnemu vyriešeniu neposunula.
Ku kauze sa vyjadrovali policajný exprezident Tibor Gašpar, aj exminister vnútra za Smer Robert Kaliňák. Hoci vyšetrovanie ukončené nebolo, naznačovali, že Budamar je len obeťou, firmou, ktorá narazila na špekulatívnych dodávateľov.
Posledné dva roky priniesli nové informácie v súvislosti so zadržaním bývalých top verejných funkcionárov Františka Imreczeho a Bernarda Slobodníka. Ich slová, naopak, naznačujú, že ich nadriadení sa o Budamar nadštandardne zaujímali.
O čom je kauza Budamar
V júli 2013 začala finančná polícia zo stredného Slovenska vyšetrovať možné daňové úniky okolo desiatok firiem, medzi nimi aj jednej z najväčších slovenských firiem Budamar Logistics. Upozornil na to vtedy časopis Týždeň.
Obchody prebehli v roku 2012 a týkali sa komodít ako cukor, káva a olej, ktoré si medzi sebou predávali firmy zo Slovenska, Česka a Maďarska. Polícia vtedy škodu na dani vyčíslila na vyše 20 miliónov eur.
Namiesto plánovanej akcie s daňovými kontrolórmi však vedenie polície prípad po pár dňoch pôvodným vyšetrovateľom vzalo. S odôvodnením, že anonym ich obvinil z korupcie. Daňová kauza potom smerovala na protikorupčnú časť polície, ktorá sa štandardne ekonomickým prípadom nevenuje.
Budamar Logistics fungoval na trhu spočiatku (od roku 1997) ako eseročka s názvami IFC a Argo Distribution.
Podľa Finstatu v roku 2021 dosiahol tržby vyše 250 miliónov eur. Zaoberá sa najmä nákladnou železničnou dopravou a zamestnáva 50 až 100 ľudí. Väčšinu jej majetku tvorí finančný majetok, vlastní podiely v Tatravagónke i v Slovenskej plavbe a prístavoch.
Na čo prišla polícia
Budamar od začiatku tvrdí, že sa stal obeťou a doplatil na nespoľahlivých dodávateľov. „S tým človekom z toho obchodu sme predtým už obchodovali. Dnes ale neviem posúdiť, či to bol úmysel,“ reagoval pre Nadáciu Peter Malec na otázku, či si dodávateľov vopred nepreverili. Vo vedení Budamaru je už takmer 20 rokov, zväčša ako predseda predstavenstva.
Malec tiež tvrdí, že Budamar obchodom s dodávateľom sledoval dosiahnutie zisku. Daňové motivácie vylučuje.
Viaceré firmy z reťazca sa podľa informácií Nadácie objavili aj pri iných obchodoch. Nebýva to nič nezvyčajné. Ak už špekulant vytvorí sieť firiem za účelom daňových únikov, vie, že daniari ju skôr či neskôr odhalia. Preto ju často využije na viacerých miestach, aby jej „výnos“ bol čo najvyšší.
Pozíciu Budamaru - že bol len obeťou - potvrdila aj polícia. Stalo sa tak po štyroch rokoch od začatia vyšetrovania, keď síce vzniesla prvé obvinenie voči jednej z firiem za 200-tisícový daňový únik, ale prípad nebol ešte definitívne uzatvorený.
„Dosiaľ vykonaným vyšetrovaním nebolo preukázané priame zapojenie spoločnosti Budamar a jej predstaviteľov do vyšetrovanej trestnej činnosti,“ uviedlo pre SME koncom roka 2017 policajné prezídium.
„Najvyšší úplatok“ sa skončil podmienkou
Ku kauze sa vyjadril aj vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar. Avšak nie v súvislosti s vyšetrovaním daňových únikov. Po dvoch rokoch sa v kauze pribudla korupcia.
„V histórii slovenskej polície ide o najvyšší úplatok vo výške tri milióny eur. Súvisí s medializovaným daňovým prípadom a týka sa spoločnosti Budamar Logistic,“ uviedol Gašpar v lete 2015.
Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)Na korupciu upozornila samotná firma, Malec vystupoval ako agent. Dve ženy mali za odplatu sľúbiť, že zabrzdia daňové a policajné konanie. Jedna pracovala na daňovom úrade v Košiciach. V prípade sa neskôr objavil aj bývalý príslušník SIS. Nakoniec boli odsúdené len obe ženy na podmienečný trest, muža oslobodili.
Kauzu pred médiami spomínal aj vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák, keďže prípadom sa vo februári 2015 zaoberal aj výbor Národnej rady SR.
„Za posledný rok sa udiali veľmi dramatické veci, ktoré mnohé predĺžili a zmenili, a bolo potrebné sa veľmi intenzívne prispôsobiť situácii, ktorá nebola pôvodne známa,“ uviedol Kaliňák po rokovaní výboru.
Robert Kaliňák (zdroj: TASR/Jaroslav Novák)Kauza Budamar sa opäť začala skloňovať v posledných dvoch rokoch v súvislosti s výpoveďami zadržaných vysokých verejných exfunkcionárov.
Bývalý šéf finančnej jednotky NAKA Bernard Slobodník podľa zverejnených uznesení vypovedal v kauze Súmrak, že Gašpar, respektíve jeho príbuzný Norbert Bödör mu mali naznačiť, že pôvodným policajtom treba prípad odňať na základe akejsi politickej objednávky.
Bernard Slobodník na súde. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Budamar v súvislosti so záujmom politikov podľa portálu Aktuality.sk spomenul aj exprezident daniarov František Imrecze: „Dostával od politikov lístočky s názvami spoločností, ktoré mali problémy s daňami. Na jednom lístočku malo byť napísané aj meno Budamar.“
„Budamar nikto zo Smeru ani len nepoznal,“ uviedol Kaliňák pre portál v reakcii na informácie z výpovedí s tým, že nikdy v prospech súkromnej firmy nekonal ani on ani nikto zo Smeru.
Posledný kontakt s políciou v 2016
Malec tvrdí, že polícia v súvislosti s týmito výpoveďami Budamar nekontaktovala. K samotnej daňovej veci ich podľa neho vypočula až koncom roka 2015: „Posledný kontakt s políciou bol v roku 2016 a s finančnou správou v roku 2019.“
Podľa Maleca vedenie Budamaru nikdy nekomunikovalo so súčasnými ani s bývalými funkcionármi finančnej správy či polície. Výnimkou bol medializovaný prípad vydierania spoločnosti v rokoch 2015-2016.
Daňové preverovanie obchodov z roku 2012 nakoniec daniari uzatvorili po siedmich rokoch. Podľa Maleca finančná správa v podstate dala za pravdu verzii Budamaru, skonštatovala len drobné pochybenia. Tie šéf podniku vysvetľuje tak, že k niektorým operáciám už po rokoch nevedeli daniarom doložiť všetko, čo žiadali. Dodáva tiež, že daňová kontrola bola ukončená až potom, čo odišiel predošlý dlhoročný šéf Finančnej správy Imrecze.
Odvtedy daňovú kontrolu v Budamare podľa Maleca nemali. Mali však niekoľko miestnych zisťovaní, v rámci ktorých daňoví kontrolóri cielene overujú konkrétne obchody, faktúry, a nie celé účtovníctvo za isté obdobie.
Budamar nedávno od Finančnej správy dostal najvyššie hodnotenie. Takzvaný daňový rating hodnotí plnenie daňových povinností a vypovedá o dôveryhodnosti daňovníka. Prideľovalo ho už nové vedenie Finančnej správy, vymenované za súčasnej vlády.
Nadácia sa na kontroly v Budamare pýtala aj Finančnej správy. Jej formálna odpoveď bola v zmysle, že využila všetky zákonné možnosti. „Môžeme jedine uviesť, že v prípade firmy Budamar Logistic sa v minulosti uskutočnila kontrola,“ spresnila hovorkyňa Martina Rybanská.
Na doplňujúcu otázku, či pri takej veľkej firme s takými vratkami DPH nie je dôvod na častejšie daňové kontroly, Finančná správa uviedla, že kontroly spúšťajú zväčša na základe signálov z analytických systémov alebo iných zistení.
„Kauza nás traumatizuje“
Budamar Logistics si donedávna vo zverejnených finančných dátach uvádzal v daňových pohľadávkach zakaždým sumu okolo 11 miliónov eur. Táto položka väčšinou zahŕňa vratky DPH.
„Vratky DPH vyplývajú z podstaty nášho biznisu. Dovážali sme veľa z Ukrajiny, štátu mimo Európskej únie, až do krízy s Ruskom. V podstate sme stále v nadmernom odpočte,“ tvrdí Malec.
Viditeľne vyššie vratky Budamaru donedávna vysvetľuje tým, že firma mala v účtovníctve sporné vratky, ktoré im zastavila a riešila Finančná správa. Fakt, že vratky po roku 2019 výrazne klesli, vysvetľuje tým, že kontrola v tom roku skončila.
„Nemám pocit, že nám niekto pomáhal, ak si zoberiete, že daňové konanie trvalo sedem rokov a celý čas sme mali zadržanú vratku DPH,“ tvrdí Malec s tým, že sami by boli radi, keby sa už prípad konečne uzavrel: „Napríklad banka nám zrušila úverové limity po medializovaní kauzy.“
Malec hovorí, že len z médií sa dozvedá, že policajné vyšetrovanie stále nie je uzatvorené. Polícia ich podľa neho nekontaktovala ani v súvislosti s preverovaním postupu policajtov, ktoré sa začalo v roku 2020, zrejme v reakcii na výpovede kajúcnikov.
Úrad inšpekčnej služby odvtedy vedie vyšetrovanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu prijímania úplatku.
Kto je za Budamarom
Prečo by mal okolo jednej z najväčších slovenských firiem panovať „politický“ záujem? Odpoveď na to dávajú mená, ktorá sa v médiách v súvislosti s Budamarom objavili.
Ide často o nepriame prepojenia, keďže nie všetci koneční vlastníci firmy sú známi. Odhaliť ich nepomáha ani protischránkový register. Podľa neho 23-percentný podiel vlastní Ivan Petríček. Figuroval vo firmách spájaných s podnikateľom Milanom Fiľom z ružomberského podniku Mondi SCP. V poslednom čase ho v médiách spájali skôr s podnikateľom Miroslavom Výbohom. S ním a jeho synom sa napríklad v inej firme vystriedal Petríček ako konečný užívateľ výhod.
Zvyšných 77 percent akcií Budamaru vlastní britská firma Budamar Transport. Tú zasa vlastní cyperská firma, za ktorou sú ďalšie dve cyperské spoločnosti a za nimi je ešte maltský fond, ktorý cez hlasovacie práva ovládajú občania Dánska a Lichtenštajnského kniežactva.
Zaujímavosťou je, že pri jednej z cyperských firiem s konečným podielom 5,78 percenta v slovenskom Budamare sa zápis v registri odvoláva na analýzu cyperskej advokátskej kancelárie, podľa ktorej „za vlastníctvom akcií nestojí žiadna fyzická osoba, ktorá by akýmkoľvek spôsobom napĺňala definíciu konečného užívateľa výhod podľa Zákona“.
Šesť ľudí v schéme
Či zápis v registri o konečných vlastníkoch zodpovedá realite, preveroval pred rokmi aj okresný súd v Žiline. Porušenie zákona nezistil. No v uznesení skonštatoval, že „príjemcami hospodárskeho prospechu je 6 slovenských fyzických osôb, z ktorých verejne známe z verejných registrov sú len dve“.
Súd zároveň vysvetlil, že súčasná legislatíva vyžaduje odhaliť vlastníka alebo užívateľa práv na hospodárskom prospechu firmy, len ak je jeho podiel aspoň 25 percent.
Podľa súdu sa ale „javí“, že „zložitá štruktúra s využitím viacerých zahraničných jurisdikcií slúži k zakrytiu časti prijímateľov hospodárskeho prospechu, čo však samo o sebe nie je v rozpore so zákonom a môže sledovať legitímne ciele.“
Zakrytie vlastníctva ako legitímny cieľ vníma za komplikovanou vlastníckou štruktúrou aj Malec. Na otázku, či vie, kto všetko sú osoby v pozadí Budamaru, odpovedal, že nepozná všetkých. S tým, že komunikuje hlavne s dozornou radou.
V dozornej rade už od roku 2005 sedí aj Peter Planý, ktorý od leta 2002 pôsobí aj v dozornej rade akciovej spoločnosti Renomé. V jej predstavenstve v rokoch 2001 až 2003 figuroval exminister Kaliňák. Obaja sa teda vyše roka prekrývali v orgánoch firmy.
V Renomé pôsobila aj osoba s menom Peter Malec. Ide však len o menovca predsedu predstavenstva Budamaru.
Planý figuruje tiež vo firme Minerfin, s ktorou má Budamar čulý obchodný kontakt a ktorú ovláda český miliardár slovenského pôvodu Tomáš Chrenek a rodina údajného sponzora Smeru Ľubomíra Blaška.
Mimochodom, dom v lukratívnej bratislavskej časti, kde predtým sídlil Budamar a do roku 2010 si tam adresu uvádzala aj firma Minerfin, vlastní od roku 2017 akciovka Supernius, ktorá patrí rodine Chrenekovcov.
Malec sa k vlastníkovi predošlého sídla vyjadriť nevedel. Tvrdí, že keď do firmy prišiel, pôsobil z inej budovy. Krátko na to sa firma presťahovala do priestorov vo vlastníctve sesterskej Slovenskej plavby a prístavov.
