Svet investícií je rozmanitý, ale ak by sme ho mali zjednodušiť na stratégiu výberu konkrétnych akcií (v odbornej terminológii ide o takzvaný stock picking), vyzeral by ako súboj štýlov dvoch gigantov.
Prvý reprezentuje veterán investovania Warren Buffett, šéf spoločnosti Berkshire Hathaway, ktorý vsádza na zabehnuté firmy z bankovníctva, ropného priemyslu či maloobchodu.
Podľa Buffetta majú „moat“, čo je doslovne priekopa (ako bývajú okolo stredovekých hradov), ale vo voľnom preklade to znamená zásadnú konkurenčnú výhodu, vďaka ktorej tieto firmy neohrozuje konkurencia.
Buffettovým protipólom je novátorský štýl investorky Cathie Woodovej a jej spoločnosti Ark Invest. Uprednostňuje technologické tituly ako Tesla, Zoom, Roku či Coinbase, čiže firmy, ktoré sľubujú zásadné, disruptívne inovácie.
Inšpirovali ho nacisti. Odhaľuje podvody miláčikov Wall Street a zarába milióny Čítajte Počas pandémie Woodovej fond Arkk zhodnotil majetok v stovkách percent a z Cathie Woodovej sa stala celebrita Wall Street. S nástupom inflácie a zdražením kapitálu (centrálne banky zdvihli úrokové sadzby) došlo k vytriezveniu. Z vrcholu spred dvoch rokov Arkk stratil takmer 70 percent. Naopak, akcie Buffettovho Berkshire Hathaway stúpli o 18 percent.
Obdobnú stratégiu ako Woodová skúšalo v minulosti aj viacero iných správcov investičných portfólií. Identifikovali sexi trendy a naskočili na vlnu záujmu, ktorá ich vyviezla do výšin. Po boome však často došlo k spľasnutiu bubliny.
Z krátkodobého hľadiska môžu byť akcie rastových firiem skvelou príležitosťou, ako možno zarobiť. Z dlhodobého hľadiska ide skôr o hazard, založený na „slepej viere“, že startupy prinesú niečo revolučné, čo prežije.
Neexistujú akcie firiem, pri ktorých takýto adrenalín nehrozí?
V článku sa dočítate:
- Kto vymyslel Lindyho efekt a čo má spoločné s divadelnou scénou na Broadway?
- Prečo sa aj najlepšia firma môže zmeniť na zlú investíciu?
- Jednou z trhových trvaliek je Coca Cola. Ktoré sú ďalšie?
Firmy sú ako živé organizmy
Ako ukazuje história, problémom stock pickingu vo všeobecnosti je, že množstvo súčasných firiem o dve-tri dekády nebude existovať.
Britský teoretický fyzik Geoffrey West sa pozrel na takmer 29-tisíc spoločností, ktorých akcie sa v rokoch 1950 až 2009 obchodovali na americkej burze. Zistil, že polovica z nich zanikla do desiatich rokov, pretože ich pohltila konkurencia, alebo zbankrotovali. Len približne päť percent titulov sa dožilo tridsaťročného jubilea.
Priemerná životnosť firiem sa pritom neustále skracuje, keďže svet sa globalizuje a konkurencia zintenzívnela.
West dospel k záveru, že pokiaľ ide o dĺžku existencie, firmy sa veľmi podobajú živým organizmom. Presnejšie, väčšie organizmy, a teda aj firmy, majú tendenciu žiť dlhšie ako tie menšie.
Platí to naprieč celou ekonomikou, od automobilového priemyslu až po farmaceutický. Na druhej strane, čím je firma väčšia, tým rýchlejšie jej rastú náklady a zvyšuje sa riziko straty konkurencieschopnosti.
Prežitie firiem sa ekonómovia už dlho snažia napasovať na takzvaný Lindyho efekt. Jeho názov odkazuje na newyorskú reštauráciu Lindy’s, ktorá bola v 50. rokoch minulého storočia obľúbeným miestom umelcov.
