BERLÍN. Nemecko v sobotu, o štvrť roka neskôr ako plánovalo, trvalo odpojí svoje posledné tri jadrové elektrárne. Po viac ako 60 rokoch tak uzavrie kapitolu výroby energie z jadra, s ktorej následkami sa Nemci podľa spolkovej ministerky životného prostredia Steffi Lemkeovej budú potýkať ďalších 30-tisíc generácií.
Jadrové reaktory budú postupne zdemolované, stať by sa tak mohlo v najbližších 15 rokoch. Problémom zostane rádioaktívny odpad, pre ktorý Nemecko zatiaľ hľadá trvalé úložisko.
Posledné tri elektrárne
V najbližších rokoch chce Nemecko prejsť výlučne na obnoviteľné a ekologické energetické zdroje. V nich vidí nielen klimaticky šetrné riešenie pre ochranu planéty, ale aj energetickú bezpečnosť. Nemci sa tým totiž zbavia závislosti od fosílnych palív, ktorých vlastné zdroje pre svoju potrebu nemajú.

V Nemecku teraz dosluhujú posledné tri jadrové elektrárne, a to Emsland v Dolnom Sasku, Neckarwestheim 2 v Bádensku-Württembersku a Isar 2 v Bavorsku.
Pôvodne sa počítalo s ich odstavením ku koncu minulého roka. Pre energetickú krízu, ktorá naplno prepukla po ruskej invázii na Ukrajinu, keď Európa začala rýchlo nahrádzať plyn a ropu z Ruska surovinami z iných zdrojov, poslanci na návrh vlády predĺžili chod reaktorov do 15. apríla.
Kríza zväčšuje obavy
Na uzavretí reaktorov panuje v Nemecku široká politická i spoločenská zhoda, sporným je ale termín, kedy sa tak má stať. O ukončení výroby energie z jadra rozhodla už predchádzajúca vláda konzervatívnej kancelárky Angely Merkelovej. Podnetom k tomu bola havária jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime v roku 2011.
Výhrady proti odstaveniu reaktorov v posledných dňoch vyjadrujú hospodárske zväzy. Šéf Nemeckej priemyselnej a obchodnej komory Peter Adrian poukázal na to, že Nemecko by malo s týmto krokom počkať až do prekonania energetickej krízy, keďže ceny energií aj napriek poklesu cien zemného plynu zostávajú vysoké. Za ďalší dôvod ponechania reaktorov v prevádzke označil energetickú bezpečnosť počas súčasnej zložitej medzinárodnej situácie.

S dlhšou prevádzkou jadrových elektrární by teraz súhlasila aj väčšina verejnosti. Z prieskumu agentúry Insa pre Bild am Sonntag vyplynulo, že 52 percent Nemcov vidí rozhodnutie ukončiť prevádzku zvyšných troch jadrových elektrární ako zlé, 37 percent ho naopak podporuje a zvyšok nemá jasný názor.
Opozícia aj vládni liberáli žiadali dlhšiu lehotu na trvalé odpojenie jadrových elektrární, navrhovali dva roky, sociálnodemokratický kancelár Olaf Scholz to však odmietol. Jadrová prevádzka v Nemecku tak v sobotu definitívne skončí.
Nová éra
Keď Lemkeová na konci marca na tlačovej konferencii hovorila o úlohách, ktoré krajinu po odpojení reaktorov čakajú, vyhlásila, že 15. apríla Nemecko vstúpi do novej éry.
"Odchod od jadra urobí našu krajinu bezpečnejšou, pretože nukleárna energetika je vysoko rizikovou technológiou. To nám ukázali napríklad nehody vo Fukušime a Černobyle, zvlášť to platí vo vojnových časoch, "povedala vtedy.
Lemkeová tiež upozornila, že odstavením reaktorov sa Nemecko rizík jadrovej energetiky nezbaví. Zostane tu obrovské množstvo rádioaktívneho odpadu. "Jadrové elektrárne sme v našej krajine používali po tri generácie, odpad ale bude nebezpečný ešte po 30-tisíc generácií," povedala.
Nebezpečný odpad
Nemecké ochranárske združenie BUND uvádza, že Nemecko sa bude musieť vysporiadať s viac ako 600-tisíc kubickými metrami slabo a stredne rádioaktívneho odpadu a so zhruba 30-tisíc kubíkmi vysoko rádioaktívneho odpadu.
Pre trvalé uloženie vysoko rádioaktívneho odpadu Nemecko miesto ešte len hľadá. Ako by mal takýto sklad vyzerať, upravuje zákon, ktorý uvádza, že geologická stabilita by mala zabezpečiť bezpečné uloženie na milión rokov. Rozhodnutie o lokalite by malo padnúť do roku 2031, aby sa od roku 2050 mohlo začať so skladovaním.

Po odklone od jadra chce Nemecko skončiť tiež s produkciou energie spaľovaním uhlia. Vláda sociálnodemokratického kancelára Olafa Scholze, ktorú tvoria popri sociálnych demokratoch (SPD) ešte Zelení a liberálni slobodní demokrati (FDP), by chcela uzavrieť uhoľné elektrárne do roku 2030.
Rovnako do roku 2030 chce nemecká vládna koalícia dosiahnuť produkciu energie z 80 percent z obnoviteľných zdrojov. Vlani to podľa údajov spolkového ministerstva hospodárstva bolo okolo 44 percent.
Ďalším míľnikom v Nemecku má byť rok 2045, keď by krajina mala byť klimaticky neutrálna. To je stav, keď sú emisie skleníkových plynov a opatrenia na ich neutralizáciu v rovnováhe.