Krátko predpoludním v pracovný deň v Trnave veľa cyklistov nevidíme. Stretávame zväčša starších ľudí, lebo mladší sú v práci či v škole. Vidíme však pomerne veľa cyklociest, elektrických a zdieľaných bicyklov či stojanov na zaparkovanie dvojkolesových dopravných prostriedkov.
O to pri podpore cyklodopravy v mestách vlastne ide. Vytvoriť priestor, kde sa cyklisti môžu bezpečne pohybovať, kde si bicykel požičať a kde ho odstaviť. Ľudia si potom začnú uvedomovať, že bicyklom sa do práce zo sídliska do centra dostanú za 15 minút. Je to síce o pár minút viac, než keby jazdili autom, ale vyhnú sa problémom s hľadaním a platením parkovania.
Mestá vyháňajú autá z centra. Parkovanie zdražie v Košiciach, Trenčíne aj Mikuláši Čítajte Na toto "poštuchovanie" stavila Trnava pri budovaní cyklistickej infraštruktúry pred niekoľkými rokmi pod vedením primátora a cyklonadšenca Petra Bročku. K tomu pridala obmedzovanie motoristov a výsledok sa dostavil. Počet cyklistov v meste výrazne rastie.
"Podľa údajov z elektronických sčítačov vlani jazdilo na bicykloch o 18 percent viac ľudí než v roku 2021," vyratúva expert na cyklodopravu z trnavského mestského úradu Peter Rozsár.
V článku sa dozviete:
- Ako motivovať ľudí, aby presadli z áut na bicykle?
- Koľko cyklotrás majú krajské mestá?
- Ako funguje cyklodoprava v Utrechte a Trnave?
- Čo bráni pri výstavbe nových cyklociest?
- Prečo sú dôležité parkoviská a stojany?
- Ako sa dajú využívať dáta v cyklodoprave?
Motivovať aj demotivovať treba systematicky
Ako jedna z motivácií v Trnave zafungoval prenájom mestských bicyklov za 30 eur na jeden rok. "Je o ne veľký záujem," hovorí Rozsár s tým, že k súčasným 170 bicyklom chcú v tomto roku pridať ďalších 250.
Záujem vidíme na vlastné oči. Počas nášho rozhovoru za cykloexpertom mieri obyvateľka mesta a pýta sa ho, kedy prídu ďalšie bicykle.
Okrem prenájmu mestských bicyklov pritom v Trnave funguje aj komerčný bikesharing. V systéme je 129 elektrobicyklov.
Článok nájdete v májovom čísle magazínu INDEX. Výhodne si ho predplaťte. (zdroj: Maňo Štrauch)V súčasnosti majú v Trnave dvadsať kilometrov segregovaných cyklotrás, na ktorých sa cyklisti nestretávajú s autami. Z nich 2,4 kilometra postavili vlani a na stole majú projekty na ďalších 3,5 kilometra takýchto cyklociest.
V centre mesta nie sú oddelené cyklotrasy nutnosťou, hovorí Rozsár. Nielenže sa tam ťažko budujú, ale podľa neho postačia normálne cesty so zníženou rýchlosťou pre autá, so spomaľovačmi alebo cyklopruhmi.
Ani cyklocesty spoločné s chodníkmi pre chodcov podľa Rozsára nie sú ideálne. Preto niektoré z nich už zrušili. V časti starého mesta musia dokonca cyklisti zosadnúť z bicykla. Chodci majú v pešej zóne skrátka prednosť.
V holandskom Utrechte, ktorý je počtom obyvateľov porovnateľný s Bratislavou, začali pozitívne motivovať cyklistov už pred pol storočím. Presvedčiť ľudí, aby presadli z auta na bicykel, dokázali nielen kvalitnou cykloinfraštruktúrou, ale aj drahým parkovaním v centre mesta (4,50 eura za hodinu).
Ako pre INDEX hovorí poradca utrechtskej radnice pre dopravu Herbert Tiemens, každý deň je v centre 120-tisíc cyklistov.
Utrecht má 700 kilometrov cyklociest. (zdroj: Jozef Ryník)Dátové peklo
Celkovo je cyklotrás na Slovensku stále málo a nové vznikajú len pomaly. Často majú formu pruhov alebo cyklopiktokoridorov na kraji cesty, po ktorej jazdia autá. Na cyklistickú infraštruktúru sa teda nezriedka len hrajú. Samostatných cyklociest, ktoré sú od vozovky oddelené bariérami, je minimum.
Zohnať presné dáta je pritom veľmi ťažké. Už len preto, že mestá a štátne úrady majú chaos v pomenovaní jednotlivých kategórií cyklociest. Navyše, údaje sa systematicky nezbierajú.
Zrejme najaktuálnejšie oficiálne informácie sú ku koncu roka 2021, obsahuje ich vlaňajšia správa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) o podpore cyklodopravy na Slovensku.
