Mário Luky pracoval v Hornonitrianskych baniach ako zástupca vedúceho ťažobného úseku pre mechanizáciu. Poslednýkrát do bane v Novákoch sfáral pred pol rokom.
Potom bolo jeho pracovné miesto zrušené v rámci procesu postupného zatvárania uhoľných baní na Slovensku.
Personálne oddelenie ťažobnej firmy mu dalo na výber: môžu ho prepustiť, alebo absolvuje šesťmesačný rekvalifikačný kurz.
Mário Luky sa rozhodol pre druhú možnosť. „Ak za bežných podmienok prídete o prácu, môžete ísť robiť do inej firmy. Ja si však novú baňu na Slovensku len tak nenakreslím. A už vôbec nie uhoľnú,“ hovorí.
Zimné mesiace tak strávil v priestoroch Strednej odbornej školy v Novákoch, kde s pomocou tútorov snažil prísť na to, čo ho baví. Začiatkom jari sa už zaúčal za bezpečnostného technika.
„Bolo to celkom prirodzené. Bezpečnosti pri práci som sa venoval aj na svojom predchádzajúcom poste,“ vysvetľuje. V ideálnom prípade by o pár týždňov mohol získať oprávnenie a začať si hľadať novú prácu.
Po rokoch v podzemí by sa rád vyhol nočným zmenám. Ak to však nepôjde, zvládne ich. „S podmienkami sa viete vysporiadať, dôležité je, aby ste mali motiváciu a chuť pracovať,“ dodáva.
Čo sa v článku dočítate:
- Ako baníci vnímajú koniec baníctva na Slovensku?
- Ako im pomohla účasť v rekvalifikačnom projekte a čo chcú v živote ďalej robiť?
- Ako je na tom hornonitriansky región čo sa týka zamestnanosti a čo by sa malo zmeniť?
O prácu už prišla polovica baníkov
To, čím musel prejsť Mário Luky, čaká v najbližších rokoch ďalších približne tisíc zamestnancov Hornonitrianskych baní. Firma začala znižovať stavy už v roku 2018, keď vtedajšia vláda skrátila platnosť podpory výroby elektriny a tepla z uhlia, ktorého dolovanie sa tak stalo nerentabilné.
Počet zamestnancov baní sa odvtedy z pôvodných štyroch tisícok znížil na polovicu. Len minulý rok ich firmu opustilo päťsto.
