Autor je analytik spoločnosti FinStat, ktorá na INDEXE zverejňuje Analytické novinky s aktuálnymi informáciami a dátami zo slovenského biznisu a ekonomiky
Odpadový biznis je na Slovensku, ale aj v iných štátoch Európskej únie pomerne komplikovaný. Dôvodom je, že v ňom pôsobí viacero strán a navyše sa s každým typom odpadu nakladá odlišne.
Cieľom odpadovej politiky je predchádzať vzniku odpadov. Keď už odpady vznikajú, tak je ideálne zhodnocovať ich formou recyklácie, a ak to nie je možné, spaľovať ich v špecializovaných zariadeniach, ktoré prevádzkujú niektoré spoločnosti. Úplne poslednou možnosťou by malo byť uskladňovanie odpadu na skládkach.
Celkovo sa na Slovensku v roku 2021 vyprodukovalo 12,7 milióna ton odpadu, z čoho necelých 22 percent (2,7 milióna ton) odpadu bolo komunálneho, teda odpadu domácností a malých či stredných podnikov.
Nebezpečný odpad tvoril približne 3,7 percenta a zvyšok predstavoval ostatný odpad (74,5 percenta), pod ktorý patrí energetický odpad a odpad z veľkých podnikov, ktoré si zabezpečujú nakladanie s odpadom vo vlastnej réžii podľa toho, aký typ odpadu produkujú.
Z celkového množstva odpadov sa podľa údajov z roku 2021 zrecykluje necelých 45 percent, približne pätina sa uskladní na skládkach a päť percent sa spáli na energetické zhodnotenie. Zvyšok spadá pod iné nakladanie, napríklad dočasné uloženie odpadu alebo jeho odovzdanie obchodníkovi či sprostredkovateľovi.
Najtvrdším orieškom v prípade odpadov je práve komunálny odpad, ktorý tvorí pätinu z celkového množstva vyprodukovaných odpadov na Slovensku.
V roku 2021 sa polovica komunálneho odpadu recyklovala a asi osem percent sa energeticky zhodnotilo spálením. Zvyšných 40 percent odpadu sa uskladnilo na skládkach. Slovensko je v skládkovaní dlhodobo nad priemerom Európskej únie. V Európskej únii končí na skládkach v priemere len 23,1 percenta komunálneho odpadu a 26,5 percenta sa energeticky zhodnotí, teda spáli, čo je z hľadiska nakladania s odpadom prijateľnejšia alternatíva ako jeho skládkovanie.
Systém spracovania komunálneho odpadu je pomerne komplikovaný, keďže komunálny odpad obsahuje rôzne typy odpadu od kovov cez plasty a papier až po sklo, pričom práve obaly a neobaly, ktoré do zberných nádob hádžu domácnosti, sa v rôznej miere dajú recyklovať.
Z dôvodu vyššieho tlaku na recyklovanie sa v roku 2016 zaviedla do zákona tzv. rozšírená zodpovednosť výrobcov, v rámci ktorej sú nastavené zmluvné a finančné toky. V súčasnosti funguje na Slovensku 20 tzv. organizácií zodpovednosti výrobcov (ďalej len „OZV“), pričom každá má povolenie na nakladanie s niektorým z druhov odpadov.
Napríklad jedna najväčších OZV Natur-Pack je registrovaná na nakladanie s obalmi, elektrozariadeniami a batériami. Ide o špecializované spoločnosti, ktoré na seba preberajú zodpovednosť za fungovanie systému a vzdelávanie v oblasti triedenia odpadov.
Napriek tomu, že na Slovensku pôsobia dve desiatky organizácií zodpovednosti výrobcov, tak najväčší trhový podiel majú Natur-Pack a Envi - Pak.
OZV fungujú ako prostredník medzi obcami a zbernými spoločnosťami a výrobcami, ktorí uvádzajú obaly a neobaly na trh. Zodpovednosť za výrobu obalov tak nie je prenesená na výrobcov samotných obalov, ale na výrobcov produktov, keďže tí uvádzajú produkt a s ním aj obal na trh. Nastavenie má motivovať výrobcov zlepšovať obaly, prípadne ich menej používať, aby OZV platili menej peňazí.
OZV zase peniaze od výrobcov platí priamo zberným spoločnostiam alebo obciam, ktoré z týchto peňazí zabezpečujú prostredníctvom zberných spoločností triedený zber komunálneho odpadu, kam patria plasty, papier, sklo a kovy.
O zvyšný zmesový odpad a bioodpad sa starajú mestá a obce po vlastnej línii a financujú ich z miestnych daní a poplatkov a čiastočne z príspevkov od štátu. Napríklad triedenie kuchynského odpadu sa stalo pre väčšinu miest a obcí povinnosťou až v roku 2021. Zmesový odpad sa zvyčajne netriedi ani nerecykluje, ale priamo sa skládkuje či energeticky zhodnocuje spaľovaním.
Keďže OZV podľa legislatívy nie sú zriadené na účely zisku, nebudeme tieto organizácie ďalej analyzovať. Budeme rozoberať ostatné spoločnosti, ktoré sú súčasťou systému nakladania s odpadmi.
Odpadové firmy majú za sebou najlepší rok
Zaradiť jednotlivé spoločnosti v odpadovom biznise podľa činnosti nie je úplne triviálne. Spoločnosti sa môžu zameriavať na zber odpadu, jeho spracovanie alebo likvidáciu a zároveň môžu pôsobiť v kombinácii týchto činností.
V rámci ekonomických činností je možné odpadové spoločnosti zaradiť do siedmich kategórií, ktoré uvádzame nižšie v tabuľke. Celkovo bez zarátania OZV podniká v odpadovom biznise takmer 1500 firiem.
Tieto spoločnosti v roku 2021 dosiahli tržby viac ako 2,1 miliardy eur, čo je oproti predošlému roku nárast o 56,8 percenta.
