Načo sú posudky ekonómov, len zdržujú pri výstavbe. Tak ich z procesu vyhoďme, alebo aspoň znížme ich vplyv. Analytici zasa poukazujú na zlyhania diaľničiarov pri tvorbe a zmenách projektov, ktoré stoja stovky miliónov eur z verejných peňazí.
Aj takto by sa dal zhodnotiť spor medzi ministerstvom dopravy a Útvarom hodnoty za peniaze (ÚHP) pri ministerstve financií. Spustila ho novela zákona o diaľniciach, ktorú parlament schválil koncom marca.

Cieľom novely je zrýchliť výstavbu niektorých úsekov. Hodnotenie veľkých cestných projektov analytikmi z ÚHP by sa malo obmedziť a posunúť na neskoršie fázy, keď už zmeny v projekte nie sú možné, respektíve by výstavbu priveľmi zdržali.
Zníženie kontroly stavieb ciest ekonómami sa nepozdáva prezidentke Zuzane Čaputovej, ktorá novelu vetovala. Ku kritikom sa pridal aj exminister financií Ivan Mikloš, podľa ktorého novela neurýchli výstavbu diaľnic, ale výrazne ju predraží.
1. Prečo sa prijíma novela zákona o diaľniciach?
Diaľnice sa stavajú pomaly a politici potrebujú pred voľbami ukázať, že robia všetko preto, aby sa výstavba zrýchlila. Aj preto sa do novely dostalo oveľa viac úsekov, ako sa zamýšľalo.
Novela sa mala pôvodne týkať len štyroch úsekov, a to D1 Turany – Hubová, D3 na Kysuciach, R4 pri Prešove a D1 od Košíc na Ukrajinu.
Vďaka pozmeňovacím návrhom v parlamente by sa mal zrýchlený režim uplatniť aj pre úsek R2 od českých hraníc po Košice, R3 od Maďarska cez Zvolen a Oravu až do Poľska a R6 od hraníc s Českom na Púchov. Poslanci to zdôvodnili tým, že ide o medzinárodné cesty.
Minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina) však priznal, že ide aj o politický marketing: „Vsunutie nových úsekov je politické PR, ktoré tým úsekom reálne nepomôže s urýchlením.“
Obdobne argumentuje aj Martin Haluš, poverený riaditeľ ÚHP. O výnimkách hovorí ako o „Pandorinej skrinke“ s tým, že v budúcnosti môžu ďalej pribúdať.
