Keď cestujete do susedného Rakúska, prakticky hneď za hranicami sa ponoríte do lesa veterných vrtúľ. Rakúšania patria k najväčším producentom elektriny z vetra v strednej Európe, majú v prevádzke turbíny s celkovým inštalovaným výkonom 3500 megawatov (MW).
Na porovnanie, na Slovensku sa veterné elektrárne dajú spočítať doslova na prstoch jednej ruky a ich kapacita je sotva tisícinou z toho čo v Rakúsku.
V dohľadnej budúcnosti by sa to mohlo zmeniť. S rapídnym nárastom výroby veternej elektriny počítajú plány Európskej únie aj slovenskej vlády. A pridávajú sa investori, ktorí chcú do nových vrtúľ naliať desiatky miliónov eur.
V článku sa dozviete:
- Prečo máme na Slovensku málo veterných parkov?
- Prečo sa objavujú nové projekty práve teraz?
- Koľko nových projektov sa plánuje a kde?
- Kto sú investori do veternej energie?
- Aká je návratnosť investícií do veterných parkov?
- Ako budú veterné elektrárne financované?
- Aké výhody a nevýhody má elektrina z vetra?
- Čo bráni rýchlejšej výstavbe?
- Je elektrická sieť pripravená na veľa nových veterných parkov?
1. Prečo máme na Slovensku málo veterných parkov?
Prvú vlnu výstavby obnoviteľných zdrojov energie (OZE) zo slnka a z vetra zažilo Slovensko zhruba pred dvoma dekádami. Na rozdiel od fotovoltických panelov však mali veterné turbíny veľmi slabý štart.
Postavilo sa len šesť vrtúľ, jedna vo Vrbovciach na myjavských kopaniciach, štyri nad Cerovou v podhorí Malých Karpát a jedna v Skalitom na Kysuciach. Navyše, vrtuľu v Skalitom investor po pár rokoch demontoval, lebo už bola zastaraná.
Na stole boli pritom v minulosti veterné projekty s inštalovaným výkonom vyše tisíc megawattov (MW). Potom však štát obmedzil pripájanie nových obnoviteľných zdrojov do elektrickej siete a skresal štedré garantované výkupné ceny na nimi vyrobenú elektrinu.
Výkupná cena za veternú elektrinu bola do roku 2009 vo výške 84 eur/MWh, za solárnu až 448 eur/MWh. To bolo výrazne nad úrovňou cien elektriny z uhlia a jadra. Štát chcel takto podporiť výstavbu zelených zdrojov energie.
Keď Úrad pre reguláciu sieťových (ÚRSO) v ďalších rokoch výkupné ceny postupne znižoval, investorom sa už neoplatilo veterné parky stavať, spomína Ján Lacko, projektový manažér spoločnosti WSB Invest, ktorá chce v najbližších rokoch veterné elektrárne na Slovensku opäť stavať.
