Krajiny Európskej únie sa v uplynulých rokoch bezhlavo zadlžovali. Využívali nízke úrokové sadzby na trhu, aby si požičiavali a ich motivácia splácať staré dlhy bola mizivá. Namiesto šetrenia vydávali nové štátne dlhopisy a nimi splácali staré podlžnosti.
Aby politici nezadlžovali svoje krajiny po krk, boli ešte v roku 1997 zavedené rozpočtové pravidlá pod názvom Pakt stability a rastu. Ten ich mal brzdiť, aby mohli vytvárať deficity verejných rozpočtov len do výšky troch percent HDP a verejný dlh držať pod 60 percentami HDP. Pakt mal zároveň ukladať sankcie nezodpovedným štátom, ktoré tieto pravidlá neplnili.
Prečo už nie sme tatranským tigrom? Uspokojili sme sa, že môžeme hodovať (rozhovor) Čítajte Na papieri to vyzeralo skvelo, ale už prvej príležitosti sa ukázalo, že pakt v praxi nefungoval. Keď v roku 2003 porušili rozpočtové pravidlá dve najväčšie krajiny eurozóny, Nemecko a Francúzsko, Rada EÚ o uložení sankcií nehlasovala. V roku 2005 sa radšej výklad rozpočtových pravidiel zmäkčil.
Odvtedy sa z pravidiel stal zdrap papiera a predovšetkým krajiny z juhu Európy ich opakovane a beztrestne porušovali. Čiastočne preto, že pravidlá nie sú vynútiteľné a chýbala aj politická vôľa.
Fungovanie rozpočtových pravidiel je navyše od roku 2020 vypnuté. Dôvodom je pandémia a vojna na Ukrajine, ktorá si vyžiadala vyššie výdavky štátov pri udržaní ekonomík v chode. Budúci rok by sa mal pakt reštartovať, čo vystrašilo najzadlženejšie krajiny eurozóny. Na stole je tak kontroverzná reforma, ktorá má ustúpiť predovšetkým Taliansku a Francúzsku.
Slovensko si nové pravidlá pochvaľuje. Minulý rok sme boli pri plnení dlhu a deficitu poctivci, ale už tento rok to môže byť inak.
