Veterných elektrární je na Slovensku len zopár, väčšina Slovákov ich pozná skôr zo susedného Rakúska, kde sú vrtuľami doslova posiate prihraničné oblasti. Napriek tomu, alebo možno práve preto, sa okolo vrtúľ vyskytujú pochybnosti a negatívne emócie.
„V minulosti sa na kopcoch stavali hrady, potom elektrické stožiare a dnes sú to vrtule. Pre naše deti to už nebude nič neprirodzené,“ tvrdí Tomáš Čalfa, projektový manažér rakúskej firmy Püspök, ktorá stavia veterné elektrárne.
Ako vraví, hoci Rakúšania si dávajú veľmi záležať na ochrane životného prostredia, povoľujú aj nové veterné parky. „Majú napríklad projekty, pri ktorých sú včelie úle priamo na spevnenej ploche pod vrtuľami,“ hovorí Tomáš ČALFA v rozhovore pre INDEX.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo v Rakúsku rozbehli stavbu veterných parkov vo veľkom?
- Ako investorom pomohol štát?
- Či majú Rakúšania rovnaké výhrady k vrtuliam ako Slováci?
- Na akej pôde sa v Rakúsku stavajú veterné turbíny?
- Prečo sú okolo vrtúľ poľovnícke posedy?
Investujú Rakúšania vo veľkom do veternej energie, lebo nemajú jadrovú elektráreň?
Čiastočne aj preto, ale dôvodov je viac. Už koncom 70. rokoch mali referendum proti jadrovej elektrárni. V 90. rokoch, keď prišlo uvoľnenie trhu s elektrinou, začali do vetra investovať najskôr zanietenci, ktorí tejto technológii verili. Neskôr sa pridali aj veľké energetické firmy.
Najväčší hráči na trhu s veternou elektrinou v Rakúsku však vyrástli práve z malých lokálnych firiem. Firma, v ktorej pracujem, postavila jeden z prvých veterných parkov v Rakúsku. Jej zakladateľ bol pritom pôvodne majiteľom penziónu.
O veterné elektrárne je záujem, na východe robili štúdie. Prečo investori lokality taja? Čítajte Povoľovanie trvá rovnako, rozdiel je v detailoch
Podporuje rakúsky štát veternú energiu dotáciami alebo zvýhodnenými výkupnými cenami za vyrobenú elektrinu?
