Postaviť nejakú stavbu nemusí byť tým najťažším bodom v celom procese. Často je problémom získanie všetkých potrebných povolení.
Aj preto na Slovensku vznikajú čierne stavby. Niektoré stavajú investori zámerne, aby proces urýchlili, iné vznikajú z nevedomosti.

V Bratislave sú desiatky čiernych stavieb. Niektoré však v uplynulých týždňoch dostali od magistrátu hlavného mesta pozitívnu správu, lebo ich dodatočne zlegalizoval.
Ktoré čierne stavby dostali od Bratislavy dodatočné povolenia? A aké argumenty použil magistrát pri ich schvaľovaní?
Altánok na Podunajskej ulici
Developerská spoločnosť Proxin na Podunajskej ulici v Bratislave stavia bytový dom. V rámci areálu postavila aj altánok, na ktorý nemala povolenia. Požiadala o ne dodatočne.
„Altánok tvorí doplnkovú stavbu k bytovému domu, je situovaný v zadnej časti pozemku a bude tvoriť zlúčenú funkciu plota,“ píše sa v podkladoch.
Nejde o klasický malý altánok, ako môže napovedať jeho označenie. V skutočnosti zaberá plochu 86 štvorcových metrov.
Podľa developera bude po dokončení bytového domu slúžiť ako komunitný priestor, v ktorom sa budú môcť stretávať jeho obyvatelia. Súčasťou „altánku“ je spoločenská miestnosť, letná kuchynka, priestor pre bicykle a kočíky a technická miestnosť.
Mesto altánok dodatočne povolilo s tým, že je v súlade s územným plánom a jeho rozsah spĺňa limity pre podobné stavby.

U troch zajacov v Rači
Problémy s papiermi mala aj budova, ktorú obyvatelia mestskej časti Rača poznajú pod názvom U troch zajacov. Budovu na rohu Alstrovej a Popolnej ulice v roku 2020 kúpila firma T-J. Jej vlastníkom je Tomáš Jozaniak, ktorý stojí za konceptom burgrární BeAbout.
Jozaniak ešte vlani pre portál RačaWeb vysvetľoval, že objekt budú rekonštruovať a sídliť v ňom bude prevádzka siete BeAbout.