BRUSEL. Európska komisia vo svojej jarnej prognóze zvýšila odhad rastu inflácie v eurozóne a varovala pred "pretrvávajúcimi problémami", aj keď zároveň uznala, že ekonomika regiónu je odolná.
Komisia zvýšila svoju prognózu rastu spotrebiteľských cien v euroregióne v tomto roku na 5,8 percent z predchádzajúcich 5,6 percent a v nasledujúcom roku na 2,8 percent z 2,5 percent.
Kľúčom je vysoká miera jadrovej inflácie
Odvolala sa pritom na silu základných tlakov. Zároveň zlepšila predpoveď hospodárskeho rastu eurozóny v tomto roku na 1,1 percento z 0,9 percent a v roku 2024 na 1,6 percent z 1,5 percent.
Kľúčom k revízii odhadu inflácie smerom nahor je najmä pretrvávajúca vysoká miera jadrovej inflácie, bez nestálych cien potravín a energií. Prognóza EK tak ukazuje na výzvy, ktorým čelia predstavitelia Európskej centrálnej banky (ECB).
Tá už zvýšila náklady na pôžičky o 375 bázických bodov od júla 2022, aby skrotila infláciu, ale výrazný rast základných cien pretrváva.
Komisia predpokladá tiež, že miera nezamestnanosti v regióne, ktorý zaviedol euro, zostane v roku 2023 nezmenená na úrovni 6,8 percent a v roku 2024 klesne na 6,7 percent.
Komisia očakáva ďalší rast miezd
V dôsledku pretrvávajúcej napätej situácie na trhu práce, výrazného zvyšovania minimálnych miezd v niekoľkých krajinách a tlaku zo strany zamestnancov na zlepšenie ich kúpnej sily, Komisia očakáva ďalší rast miezd, ktorý však zároveň podporí infláciu.
Prebytok bežného účtu eurozóny sa tento rok zvýši na 2,1 percento hrubého domáceho produktu (HDP) z 0,6 percent HDP v roku 2022 a v roku 2024 stúpne na 2,4 percenta HDP.
Aj verejné financie sa budú ďalej zlepšovať, pričom agregovaný rozpočtový deficit eurozóny sa tento rok zníži na 3,2 percentá HDP z minuloročných 3,6 percent a v roku 2024 klesne na 2,4 percenta HDP, čo je výrazne pod stropom EÚ vo výške 3 percentá.
Verejný dlh bude tiež klesať. Komisia tento rok predpovedá v celej eurozóne dlh na úrovni 90,8 percent HDP, čo je pokles z 93,1 percento v minulom roku a ďalšie zníženie na 89,9 percent v roku 2024.
Slovensku predpovedá rast ekonomiky
Hrubý domáci produkt Slovenska sa v roku 2023 zvýši o 1,7 percent, rovnako ako vlani. Podporia ho najmä investície. A v nasledujúcom roku stúpne o 2,1 percento vďaka oživeniu exportu, keďže sa očakáva zmiernenie problémov v dodávateľskom reťazci. Uviedla to vo svojej jarnej prognóze Európska komisia (EK).
Rast HDP bol v roku 2022 relatívne utlmený, brzdili ho slabý export aj slabá verejná spotreba, zatiaľ čo súkromná spotreba sa držala relatívne dobre.
Komisia očakáva, že ekonomická aktivita na Slovensku sa v druhej polovici 2023 zrýchli, pretože problémy v dodávateľskom reťazci sa budú zmierňovať, čo pravdepodobne podporí export.
Vládne opatrenia zmiernili vplyv nadmerných cien energií na slovenské domácnosti a podniky, čím sa vyhli cenovému šoku. No hoci boli slovenské ceny energií pre domácnosti vďaka týmto opatreniam výrazne pod trhovými cenami, ich strmý nárast vytlačil v roku 2022 infláciu na 12,1 percent.
V tomto roku predpovedá EK Slovensku priemernú mieru inflácie na úrovni 10,9 percent a v nasledujúcom roku jej pokles na 5,7 percent.
Po silnom raste v roku 2022 Komisia v tomto roku očakáva stagnáciu súkromnej spotreby v dôsledku klesajúcich reálnych miezd. Naopak, investície majú výrazne rásť vďaka štrukturálnym fondom a vládnym investíciám.
Miera nezamestnanosti bude naďalej klesať
Miera nezamestnanosti na Slovensku bude naďalej klesať zo 6,2 percent v roku 2022 na 5,7 percent v roku 2023 a 5,5 percent v roku 2024, čo odráža veľmi napätý trh práce.
V roku 2022 vzrástli nominálne mzdy menej ako inflácia, čo viedlo k strate reálnej kúpnej sily. S oživením ekonomického sentimentu sa očakáva, že mzdy zamestnancov začnú stúpať o niečo rýchlejšie. Napätá situácia na trhu práce by mala podľa projekcií EK prispieť k trvalejšiemu rastu cien v sektore služieb.
Po nízkom rozpočtovom deficite na úrovni 2 percent HDP v roku 2022 sa očakáva jeho zvýšenie na 6,1 percento v roku 2023, a to v dôsledku výdavkových opatrení prijatých vládou vrátane nových opatrení na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií v roku 2023.
Komisia v súčasnosti predpokladá úplné ukončenie týchto opatrení v roku 2024.
Vyššie kompenzácie pre zamestnancov vo verejnom sektore, zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) v niektorých odvetviach a rodinný balík vrátane daňového bonusu, zvýšených prídavkov na deti, zavedenie rodičovského bonusu v rámci dôchodkovej reformy, ako aj opätovné zavedenie bezplatných obedov pre žiakov prispejú tiež k zvýšeniu rozpočtového deficitu na 6,1 percento v roku 2023.
V roku 2024 Komisia očakáva pokles deficitu verejných financií na 4,8 percent HDP, keďže sa zmiernia inflačné tlaky a skončia sa opatrenia súvisiace s cenami energií.
Po znížení pomeru vládneho dlhu k HDP na 57,8 percent v roku 2022 EK predpokladá jeho nárast v roku 2023 na 58,3 percent a v roku 2024 na 58,7 percent.
