LUXEMBURG. Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne sa v apríli 2023 zrýchlilo na 7 percent z marcových 6,9 percent. TASR o tom informuje na základe spresnených údajov európskeho štatistického úradu Eurostat, ktoré sa zhodujú s rýchlym odhadom.
Pred rokom, v apríli 2022, bola miera inflácie v regióne, ktorý zaviedol euro, na úrovni 7,4 percenta.
V medzimesačnom porovnaní sa spotrebiteľské ceny v eurozóne v apríli zvýšili, už tretí mesiac po sebe, a to o 0,6 percenta, čo je o niečo menej ako 0,7 percenta pri rýchlom odhade.
Potraviny zdraželi o 50 percent, nikto nie je horší ako Maďari. Ako za to môže Orbán? Čítajte Najvyššiu infláciu majú Maďari
V celej Európskej únii (EÚ) medziročná miera inflácie v apríli 2023 klesla na 8,1 percenta z 8,3 percenta v marci a dosiahla rovnakú úroveň ako pred rokom.
Spomedzi štátov EÚ najnižšiu medziročnú mieru harmonizovanej inflácie zaznamenali v apríli Luxembursko (2,7 percenta), Belgicko (3,3 percenta) a Španielsko (3,8 perceta). Najvyššiu mali Maďarsko (24,5 percenta), Lotyšsko (15 percent) a Česko (14,3 percenta).
V porovnaní s marcom klesla inflácia v 22 členských štátoch EÚ a vzrástla v piatich.
V apríli k ročnej miere inflácie v eurozóne najviac prispeli potraviny, alkohol a tabak, a to 2,75 percentuálneho bodu (p. b.), po ktorých nasledovali služby (2,21 p. b.), priemyselné tovary bez energií (1,62 p. b.) a energie (0,38 p. b.).
Medziročná jadrová inflácia bez nestálych cien potravín a palív sa v apríli spomalila na 7,3 percenta zo 7,5 percenta. Ešte užšia miera jadrovej inflácie, ktorá nezahŕňa ani alkohol a tabak, klesla, prvýkrát od vlaňajšieho júna, a to na 5,6 percenta z 5,7 perceta v marci, ale stále zostáva vysoká.
Inflácia nad cieľmi ECB
Štatistiky ukázali, že v apríli sa spomalil medziročný rast cien potravín, alkoholu a tabaku (na 13,6 percenta z 15,5 percenta) a priemyselných tovarov bez energií (na 6,2 percenta zo 6,6 percenta), ale ceny energií ožili a vzrástli o 2,5 percenta po poklese o 0,9 percenta v marci.
A tempo zvyšovania cien služieb sa v apríli zrýchlilo na 5,2 percenta z marcových 5,1 percenta, pričom ho poháňali najmä mzdové náklady. To potvrdilo obavy politikov, že rast nominálnych miezd by mohol byť nebezpečne rýchly.
Mzdy v reálnom vyjadrení síce stále klesajú vzhľadom na vysokú infláciu, ale nízka nezamestnanosť a čoraz väčší nedostatok pracovnej sily, najmä v službách, ženie nominálne mzdy nahor.
Európska centrálna banka (ECB) už dlho tvrdí, že rast nominálnych miezd o tri percentá by bol v súlade s jej inflačným cieľom, ale tohtoročný rast by mohol byť dvojnásobne rýchlejší.
Miera inflácie sa už takmer dva roky pohybuje nad cieľom ECB na úrovni dvoch percent. Banka pritom od júla 2022 zvýšila úrokové sadzby spolu o 375 bázických bodov, aby zastavila prudký rast cien. A očakávajú sa ďalšie zvýšenia úrokov, kým sa inflácia vráti k cieľu ECB, k čomu by mohlo dosť v roku 2025,
Najbližšie stretnutie ECB bude 15. júna.
