Aktualizované 18. mája o reakciu advokátskej kancelárie Havel & Partners.
O poslednej kauze vlády Eduarda Hegera by sa verejnosť nemusela dozvedieť, ak by platili zmeny, ktoré prináša novela zákona o nadáciách. Podstatou kauzy bolo, že rezort životného prostredia poskytol dotáciu 1,4 milióna eur firme exministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana. Figuroval v nej ako konečný užívateľ výhod, čo bolo viditeľné z protischránkového registra.
Novela nadačného zákona by politikom či verejným funkcionárom umožnila svoje podnikanie doslova skryť pred verejnosťou. Stačí, ak ho presunú pod nadáciu. Ich politickí kolegovia, mimovládky a verejnosť nebudú mať prístup k základným informáciám o tom, kto za nadáciou stojí, odkiaľ do nej prišli peniaze ani komu smerujú zisky.
Tieto zmeny navrhuje novela zákona o nadáciách, ktorú predložili poslanci Anna Andrejuvová (OĽaNO) a Miloš Svrček (Sme rodina). Národná rada SR ju má na programe už na aktuálnej schôdzi.
Ide o totožný návrh, ktorý nedávno priniesol exminister spravodlivosti Viliam Karas, no ešte na vláde ho stopol Eduard Heger, čím sa priklonil ku kritike, ktorá prichádzala aj z mimovládneho sektora.
Mimo pravidiel
Karas hneď po Hegerovej stopke avizoval, že novely sa nevzdá. To však zďaleka nie je jediná neštandardná okolnosť tohto zákona.
Keď exminister predstavoval novelu zákona, netajil sa tým, že ju nepripravil jeho rezort, ale súkromná advokátska kancelária, ktorá je medzi podnikateľmi vyhľadávaná pre podobné riešenia, aké by novinka pre nadácie priniesla.

Partner advokátskej kancelárie Havel & Partners Štěpán Štarha tvrdí, že vznik novely zákona o súkromných nadačných fondoch neiniciovali. Hovorí, že keď sa návrh začal pripravovať, ministerstvo oslovilo ich seniorných odborníkov, lebo majú dlhoročné skúsenosti s touto problematikou a so zakladaním podobných inštitútov podľa českej a zahraničnej legislatívy.
Ilustruje to aj tým, že za posledných desať rokov títo odborníci realizovali niekoľko stoviek rodinných holdingových štruktúr a viac ako 150 nadačných fondov a trustov v Česku, na Slovensku a ďalších krajinách.
Konflikt záujmov v takom postupe Štarha nevidí: „Je logické, že na príprave legislatívy sa spravidla podieľajú aj odborníci, ktorí majú na trhu výnimočné skúsenosti z praxe v tejto oblasti. To je predpokladom pre tvorbu kvalitnej a prakticky funkčnej legislatívy.“
Neštandardné pri tejto novele však je, že ministerstvo spravodlivosti odmietlo do návrhu zapracovať pripomienky vrátane tých od ministerstva financií.
Okrem menších informačných povinností pre nové nadácie upozorňovali odborníci aj na nedostatočne dotiahnuté pravidlá pri zdaňovaní či možné ukrytie majetku pred veriteľmi.
To by nepochybne lákalo časť podnikateľov na zneužívanie súkromných nadácií na iné účely ako tie, na ktoré boli zamýšľané.
Karas kritiku odmieta. „Majetok v žiadnom prípade nebude skrytý,“ tvrdí s tým, že legislatíva umožní štátu kontrolovať, kto do súkromnej nadácie vložil majetok, s akým cieľom a komu bude vyplácaný. „Bude to k dispozícii kontrolným orgánom,“ dodáva.

V súčasnosti musia firmy podnikajúce so štátom zverejňovať údaje o svojich konečných vlastníkoch. Verejné sú tiež údaje o finančných výsledkoch, konateľoch a ďalších funkcionároch firiem.
Náhodné nemusí byť ani opätovné „objavenie sa“ totožného návrhu z ministerstva v parlamente. Tentoraz už ako poslanecký návrh.
Ako upozornil Denník N, asistentom poslankyne Andrejuvovej je Sebastián Klokner, ktorý pôsobí v Karasovej advokátskej kancelárii Maple & Fish a špecializuje sa na oblasť ochrany majetku a trusty. Karas a Andrejuvová tvrdia, že Maple & Fish sa na príprave novely o nadáciách nijako nepodieľal.
Oficiálny cieľ minuli
Problematický bol aj dôvod predloženia novely. Karas aj poslanci Andrejuvová a Svrček hovoria o pomoci párom z LGBTI+ komunity.
„V platnom právnom poriadku vo všeobecnosti absentuje právny nástoj pre správu majetku, ktorý by mohol byť zriadený na podporu súkromného účelu. V zahraničí ide typicky o zverenecké fondy („trusty“) či súkromné nadačné fondy. Chýba teda nástroj pre efektívnu správu majetku, jeho ovládanie a vhodnú distribúciu rodine, ako aj iným osobám dôležitým pre súčasných majiteľov majetkov. Uvedený nedostatok limituje slovenské rodiny, ako aj nezosobášené páry a taktiež negatívne vplýva na ekonomiku Slovenska,“ uvádza sa v odôvodnení novely.
„Je to právny nástroj, ktorý je na jednej strane veľmi jednoduchý. Na druhej strane umožňuje flexibilitu pri správe vlastného majetku. Veľmi podporuje inovácie. Viete rozhodnúť, akým spôsobom sa bude váš majetok spravovať, akým spôsobom budete držať majetok aj v prospech svojich potomkov,“ argumentoval zasa nedávno exminister.
LGBTI+ komunita, pre ktorú má byť návrh novely primárne určený, to vidí inak. Z dôvodu nutnosti založiť si právnickú osobu, viesť mu účtovníctvo a ustanoviť jeho orgány je pre bežných ľudí prakticky nepoužiteľný.
„V tomto zmysle je novela poprením princípov rešpektovania práva na súkromný život tak, ako ho zadefinovala nedávna judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva,“ upozorňuje Martin Macko z iniciatívy Inakosť.
Novela zákona o nadáciách je ďalší zo skupiny návrhov, ktoré nielenže nebudú v praxi riešiť, čo sľubujú, ale zároveň sú negatívnym príkladom toho, ako sa legislatíva presadzovať nemá.