BRATISLAVA. Krajiny strednej a východnej Európy prostredníctvom veternej a slnečnej energie môžu zvýšiť svoju energetickú bezpečnosť a zároveň znížiť ceny energií naprieč regiónom až o 29 percent.
Vyplýva to z analýzy nezávislého think-thanku Ember, podľa ktorej si to však vyžaduje vyššie ambície všetkých krajín regiónu a aktívnejší prístup zo strany politikov a relevantných inštitúcií.
"Kým krajiny západnej Európy, ako Portugalsko, Holandsko či Dánsko, plánujú dosiahnuť do roku 2030 až 80-percentný podiel obnoviteľných zdrojov energií (OZE) na domácej spotrebe elektriny, na Slovensku stále diskutujeme o tom, či by nám vlastne nestačilo aj tých 20 %. Nie sme však jedinou krajinou, ktorá za priemerom EÚ zaostáva, problematický je takmer celý región strednej a východnej Európy. Nízkymi ambíciami nášho regiónu však sabotujeme dekarbonizačné plány celej Európskej únie," priblížil Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).
Karasova novela zákona o nadáciách je od začiatku príkladom, ako sa to robiť nemá Čítajte Zrýchleným prechodom na OZE by sa podľa analýzy zvýšila aj konkurencieschopnosť regiónu, ktorá bude sprevádzaná rastom investičných príležitostí. Podľa analýzy čoraz viac spoločností preferuje investície v krajinách s väčším podielom OZE, v ktorých majú navyše možnosť uzatvárania dlhodobých zmlúv o nákupe zelenej elektrickej energie. Rast sektora obnoviteľných zdrojov teda môže okrem napĺňania dekarbonizačných cieľov viesť aj k širším hospodárskym benefitom.
Z obnoviteľných zdrojov pochádza v súčasnosti približne iba 20 percent všetkej vyrobenej elektriny v regióne. Podľa analýzy má však celý región strednej a východnej Európy potenciál zvýšiť svoje kapacity OZE do roku 2030 až o 200 GW, čo by predstavovalo až šesťnásobný nárast oproti súčasnému stavu. "To by znamenalo výrazne nižšie náklady na elektrinu pre domácnosti, firmy či sociálne zariadenia," vysvetlil Karaba.
K naplneniu vyšších ambícií bude potrebné výrazné posilnenie prenosových a distribučných sústav, a to na národnej, ako i medzinárodnej úrovni. Karaba dodal, že masívna reštrukturalizácia energetického mixu si bude vyžadovať prispôsobenie sústav novej podobe trhu.
"V rozpočte EÚ je na tento účel vyhradených rádovo niekoľko miliárd eur a s časťou týchto prostriedkov môže počítať aj Slovensko za predpokladu, že jasne stanovíme náš zámer prispôsobiť sústavy rozvoju OZE. Rozvoj sústav by preto mal byť jedným z kľúčových opatrení v našich národných stratégiách vrátane národného energetického a klimatického plánu," zdôraznil Karaba.
