Na účtovnom oddelení firmy zazvoní telefón. Účtovníčka ho zdvihne a z druhej strany počuje sťažnosť z obchodného oddelenia inej spoločnosti: „Máme u vás nesplatenú pohľadávku.“ Reakcia je pohotová: „Vážne? Ďalšiu?“
Účtovníčka netuší, že svojou prostorekosťou skočila do pasce, ktorú vymyslel podnikateľ a finančník Pavol Krúpa. Svojim zamestnancom rozkázal, aby takýmito telefonátmi zistili finančné zdravie firmy. Keďže účtovníčka prezradila, že nesplatených pohľadávok je viac, Krúpa mohol rozbehnúť „lov“ a zo situácie vyťažiť.
Tento príklad ilustruje, prečo Pavol Krúpa, inak tiež zakladateľ finančnej skupiny Arca Capital, z ktorej ho neskôr vykopli, dostal prezývku „nájazdník“. Mal ich však viac. Česi ho zvyčajne titulovali Vlk z Bratislavy, Investičný žoldnier a Slovenská päsť.
Fakt je, že Krúpova povesť má od ideálu ďaleko. A jeho biznis príbeh je poprepletaný vzletmi aj pádmi. Sledujeme ich v ďalšej časti seriálu Magnáti.

Prvý obchod: vetrovky z Rakúska
Veľa biznisových príbehov sa začína legendou, ktorá má ukázať, že jeho hlavný protagonista bol vynaliezavý už v mladom veku. Nechýba ani v príbehu Pavla Krúpu.
Vyrozprával ho pred pár rokmi na prednáške na Vysokej škole ekonomickej v Prahe.
„Môj prvý obchod bol taký, že som po sezóne kúpil zimné bundy v Rakúsku za pár stoviek a pred ďalšou zimou som ich predal za dva a pol tisíca,“ tvrdil s tým, že to bolo krátko po Nežnej revolúcii, chodil na strednú školu a mal len sedemnásť.
O niečo uveriteľnejšie je, že prvé roky po páde režimu strávil Krúpa štúdiom Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Kým jeho rivali z Penty a J&T vytvárali základy svojho impéria aj prostredníctvom kupónovej privatizácie, on stál bokom.
„Bohužiaľ, spal som. Keby som vedel, aký biznis za tým je, určite do toho idem. My s Petrom Krištofovičom sme vtedy ešte len končili vysokú školu,“ spomínal v roku 2008 pre týždenník Trend.
Peter Krištofovič hrá v Krúpovom príbehu dôležitú úlohu. Začínali spolu ako predajcovia stavebného sporenia a poistenia.