BRUSEL. Viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Luis de Guindos vyzval členské štáty eurozóny, aby začali sťahovať podporné opatrenia zavádzané v reakcii na energetickú krízu.
Vzhľadom na to, že kríza ustupuje, by mali vlády primeraným spôsobom urýchlene a koordinovane rušiť súvisiace podporné opatrenia. Tým by sa zabránilo zvyšovaniu inflačných tlakov, čo by si vyžiadalo ešte razantnejšiu menovopolitickú reakciu, povedal de Guindos na pôde výboru pre hospodárske a menové otázky Európskeho parlamentu v Bruseli.
Viceprezident ECB zopakoval svoje skoršie vyjadrenie, že rozhodnutia o ďalšom smerovaní menovej politiky v eurozóne sa budú riadiť údajmi prichádzajúcimi z ekonomiky. Na ich základe sa tiež určí, na akej úrovni a ako dlho by mali úrokové sadzby zostať v reštriktívnom pásme, doplnil de Guindos. Sadzby pôsobia reštriktívne vtedy, keď sa nachádzajú na úrovni, ktorá vedie k spomaľovaniu ekonomiky.
ECB od júla 2022 zdvihla svoje hlavné úrokové sadzby o 375 bázických bodov, a tie sa dostali na najvyššiu úroveň od novembra 2008. Dôvodom agresívneho sprísnenia bola snaha o skrotenie inflácie.
Aj keď trhy počítajú s ďalším zvýšením sadzieb o 25 bázických bodov (v júni a v júli), podľa zdrojov oboznámených s diskusiami v rámci ECB niektorí jej predstavitelia začínajú pripúšťať, že potom možno bude potrebné ďalšie sprísnenie.
Inflácia v eurozóne v apríli zrýchlila medziročný rast na 7 % z marcových 6,9 %.
