BRATISLAVA. Po aktuálnych intenzívnych dažďoch je potrebné riešiť, ako s vodou efektívne hospodáriť a zadržiavať ju v krajine. Slovensko sa potrebuje viac adaptovať na klimatické zmeny.
Náhle zmeny počasia, ako sú extrémne suchá a prívalové dažde, by poľnohospodári, ale aj spoločnosť ako taká, vedeli lepšie zvládať, keby štát viac investoval do závlahových sústav a aj sfunkčnil nádrže na zadržiavanie vody.
Vodné nádrže určené na zachytávanie vody a zavlažovanie v krajine dnes svoju úlohu neplnia na 100 percent. Zo zachytenej vody mali úžitok poľnohospodári, ktorí vodou zavlažovali a rybári v nádržiach chovali ryby.
Informovala o tom v tlačovej správe hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.
Zanesené zdroje vody
Za 43 rokov sa malých vodných nádrží určených na zavlažovanie vybudovalo len 195. Ich celkový objem vody je 65,66 milióna metrov kubických a rozkladajú sa na ploche 2 103 ha. Mnohé z nich dnes pôvodný účel plnia s ťažkosťami.
Banskú Bystricu zaplavila voda, zasadol krízový štáb Čítajte „Tieto vodné stavby budované na zavlažovanie sú dnes zanesené sedimentami z pôdy alebo lístia. Množstvo kalov sa roky hromadí na dne vodných nádrží a znižuje funkčnosť stavieb a využitie v poľnohospodárstve“, hovorí tajomník Slovenského rybárskeho zväzu Bohuš Cintula.
Približne 1/3 produkcie rýb od slovenských rybárov pochádza z vodných stavieb, ako sú vodné nádrže a rybníky. Združenie chovateľov rýb na Slovensku považuje za najväčší problém znížený zásobný objem a aj retenčnú schopnosť vodných plôch, nakoľko sú takmer všetky tieto vodné stavby značne zanesené sedimentami.
Mrhanie vodou
Chýba im prevencia proti zanášaniu týchto nádrží a nedarí sa im vo väčšej miere tieto nádrže čistiť.
„Keby boli nádrže vyčistené, mohli by prijať oveľa viac vody. Mrhanie vodou, ktorá sa v posledných rokoch aj u nás stáva strategickou surovinou, je preto obrovskou chybou s vážnymi následkami v poľnohospodárstve. Netreba pritom vymýšľať nič prevratné, žiadne piate koleso na voze, ale využívať to, čo sme si v minulosti vybudovali“, hovorí predseda Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu SR Jozef Šumichrast.
Na Slovensku chýba jasný predpis na nakladanie s kalom z vodných nádrží, ktorý nie je nebezpečný.
Ak by Slovensko dopracovalo legislatívu, krajina by z toho mohla mať viacnásobný úžitok, a to vyššiu schopnosť vodných nádrží zadržiavať vodu v krajine, efektívne zavlažovanie, efektívny chov rýb, úrodnejšia pôda a mikroklíma. Okrem toho by sa prispelo k cirkulárnej ekonomike v pôdohospodárstve.
Pred rokom schválila vlády SR Koncepciu vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, ktorá chce zvyšovať kapacity na zadržiavanie vody v krajine aj pri tých stavbách, v ktorých sú nánosy dnových sedimentov a kalov. V praxi však tomu zatiaľ bráni práve chýbajúca legislatíva.
