Magnezitka v Jelšave je jednou z mála činných baní na Slovensku. Gemerskí baníci tvrdia, že majú zásoby na viac ako sto rokov. Namiesto utlmovania ťažby ju zefektívňujú a hľadajú ďalšie využitie magnezitu v rôznych produktoch.
„Snažíme sa nebyť závislí len od oceliarskeho priemyslu, ale orientovať sa aj na chemický,“ vysvetľuje generálny riaditeľ Slovenských magnezitových závodov (SMZ) Roman Gažúr.
Okrem ťažby sa firma snaží znížiť ekologické záťaže, ktoré za sebou zanechali bane v podobe odkalísk z čias socializmu. Haldy hlušiny z podzemia, ktoré sa kopia v okolí bane, dokážu čiastočne spracovať a zvyšok zavážajú späť do bane.
„Naším cieľom je, aby do piatich rokov bolo okolie Jelšavy opäť zelené,“ uvádza Roman GAŽÚR v rozhovore pre INDEX.
V rozhovore sa dozviete:
- Ako jelšavská magnezitka odolala Rusom aj finančníkom,
- prečo cez koronu aj energetickú krízu baňa zarábala,
- ako vykryla výpadok dodávok na Ukrajinu a do Ruska,
- ako sa dá zrecyklovať halda odpadu z ťažby.
Jelšavská magnezitka oslavuje sto rokov od založenia. Odkedy tu pracujete vy?
Nastúpil som v roku 1992, tesne pred privatizáciou firmy. Bolo to moje prvé zamestnanie a dúfam, že bude aj posledné.
V minulosti päťdesiat percent akcií SMZ vlastnili manažéri firmy a zvyšok zamestnanci. Ešte to platí?
Už nie, celú firmu teraz vlastní 22 akcionárov, ktorými sú bývalí a súčasní manažéri podniku.
Haldy prachu do bane. Ako sa ťažiari z Jelšavy snažia zahladiť staré hriechy Čítajte Usilovali sa o jelšavskú magnezitku veľkí zahraniční hráči či finančné skupiny?
V roku 2008 ruský Magnezit Group kúpil susedný závod Slovmag v Lubeníku od finančnej skupiny Istrokapitál. Chceli nepriateľsky prevziať aj našu firmu. Vyhrotilo sa to tak, že Rusi presviedčali niektorých zamestnancov, aby im akcie predali.
Vtedajšie vedenie sa tomu vzoprelo. Báli sa, že konkurent môže firmu zavrieť. Napokon sa vedeniu, kde som bol už aj ja, podarilo presvedčiť zamestnancov, aby akcie predali manažmentu.
Drobným akcionárom sme garantovali, že im vyplatíme cenu za akciu porovnateľnú s ponukou konkurentov, a to v termíne do dvoch rokov. Blížila sa kríza, takže nemali peniaze hneď.
Podarilo sa vyplatiť drobných akcionárov?
Po odznení krízy v roku 2009, a to dokonca skôr ako za dva roky.
Odvtedy ste ponuky na predaj podniku nedostali?
Dostali, ale vždy sme ich odmietli. Sme lokálpatrioti, pochádzame z tohto regiónu, robili tu naši otcovia či dedovia, a preto chceme, aby to po nás prevzali naše deti.
Ponuky na predaj máme stále, najmä ak je v ekonomike kríza. Kupci veria, že môžu podnik získať lacno.
Lacné energie sú kľúčom k zisku
Ako fungoval závod počas covidovej pandémie?
