Magnezitka v Jelšave oslavuje v septembri storočnicu od svojho vzniku. Za ten čas fabrika a baňa prežili druhú svetovú vojnu, éru socializmu, privatizáciu, ale aj pokusy o nepriateľské prevzatie ruskými investormi.
V súčasnosti patria Slovenské magnezitové závody (SMZ) k najväčším svetovým producentom mŕtvo-páleného magnezitu. Surovinu získavajú hlbinnou ťažbou vo vlastnom ložisku Dubravský masív, čo je kopec hneď za fabrikou.
Zlatá baňa im prináša milióny. Oni sa s krytím úradu tvária, že v nej zlato neťažia Čítajte Podľa najnovších prieskumov sú tam zásoby magnezitu na viac ako sto rokov. „Z tejto bane budú žiť ešte naše pravnúčatá,“ myslí si generálny riaditeľ SMZ Roman Gažúr.
Argumentuje aj tým, že magnezitka zvyšuje efektívnosť ťažby. Kým v minulosti potrebovali ťažiari na jednu tonu finálneho produktu v podobe rôznych druhov magnezitov vyťažiť päť ton suroviny, teraz je to polovica.
V článku sa dozviete:
- ako vyzerá ťažba magnezitu pri Jelšave,
- prečo sa baňou môžu premávať obrovské nákladiaky,
- čo sa dá z magnezitu vyrobiť,
- ako sa firma pasuje so starými haldami odpadu.
Vnútri kopca je diaľnica
Na prehliadku bane ideme vo veľkom terénnom aute. Naše predstavy o úzkych chodbičkách hlboko v zemi, ako môžete vidieť napríklad v zlatých baniach v Kremnici, sa tak začínajú rozplývať.
Toyotou Hilux s pohonom všetkých štyroch kolies vchádzame do tunela a mierne klesáme. Šachta pripomína skôr podzemné diaľničné tunely, ktoré sú široké okolo desať metrov.
Zrazu oproti nám vidíme v tme svetlá veľkého nákladného auta. V magnezitovej bani sa preháňajú bežne. Na orientáciu šoférom v nákladiakoch slúžia biele čísla na masívnych skalných pilieroch.
Na jednom je nápis Jedáleň. Tvorí ju zopár unimobuniek. Žiadny luxus, ale dá sa tam v suchu a teple najesť. „Chlapi majú mapu bane v hlave, takže zrážka áut nehrozí,“ hovorí vedúci bane Jaroslav Málik.
