BRATISLAVA. Protimonopolný úrad SR sa nechystá prešetrovať primeranosť marží predajcov palív u benzínov a nafty na slovenských čerpacích staniciach.
Hovorkyňa úradu Adriana Oľšavská uviedla, že vzhľadom na situáciu na trhoch s pohonnými látkami však úrad tieto trhy priebežne monitoruje.
Upozornenie na neprimerané marže
Až po zistení dôvodného podozrenia na protisúťažné správanie začne podľa nej úrad konať v zmysle zákona.
„Avšak podozrenie, že sa porušuje zákon, sa musí zakladať na komplexných objektívnych faktoch a nie na krátkodobých výkyvoch, subjektívnych pocitoch o výške existujúcej ceny alebo neurčitej predstavy, aká cena by na trhu mala byť,“ uviedla Oľšavská.
Na kontrolu marží predajcov benzínov a nafty vyzvali protimonopolný úrad analytici zo združenia Dáta bez pátosu. Tí sú presvedčení, že Slovensko aj napriek tomu, že benefituje z lacnej ruskej ropy, má z okolitých krajín najdrahší benzín aj naftu. Vidia za tým neprimerané marže predajcov palív.
Protimonopolný úrad SR však upozorňuje, že nie je zrejmé, o aké marže ide. Ak však zo strany analytikov boli myslené rafinérske marže, podľa úradu v súčasnosti trh s ropou či s pohonnými látkami a celkovo trhy energií zažívajú neštandardnú situáciu, ktorá sa prejavila rastom cien a celkovo výkyvmi v burzových cenách.
„V dôsledku tejto situácie vzrástli celosvetovo rafinérske marže výrobcov. V rámci súťažných orgánov prevláda názor, že túto situáciu nie je možné riešiť súťažným právom, skôr je vhodnejší zásah prostredníctvom zdanenia dodatočných ziskov rafinérií,“ dodala Oľšavská.
Kontrolóri: Úroveň cien je štandardná
Podľa údajov, ktoré má k dispozícii Protimonopolný úrad SR, počas krátkeho obdobia sme na Slovensku zaznamenali nárast cien pohonných látok a posun v „rebríčku krajín“ smerom ku krajinám s vyššími cenami. Avšak stále ide o úroveň, ktorá je podľa úradu štandardná.
„Z dlhodobejšieho hľadiska však Slovensku v tomto rebríčku patrila medzi krajiny s najnižšími cenami a platilo by to pravdepodobne pre veľa týždňov,“ doplnila Oľšavská.
Zo zákona o ochrane hospodárskej súťaže a Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva úradu kompetencia posudzovať neprimerane vysoké ceny na určitom konkrétnom trhu.
Protimonopolný úrad tak môže posúdiť, či cena určitého konkrétneho tovaru uvádzaného na trh podnikateľom v dominantnom postavení nie je neprimerane vysoká.
„Úrad však nemá žiadnu zákonom danú kompetenciu posudzovať alebo hodnotiť celkovú ziskovosť podnikateľov a primeranosť, respektíve neprimeranosť ich celkového zisku alebo primeranosť a neprimeranosť marží ako takých,“ upozornila Oľšavská.
Konštatovať, či predajca palív zneužil dominantné postavenie formou uplatňovania neprimeraných cien, úrad môže podľa nej až po definovaní relevantných trhov, preukázaní dominantného postavenia a najmä komplexnej analýze nákladov spojených s výrobou daného tovaru a fungovania trhu ako takého.
„Úrad teda neposudzuje prípadné porušenie zákona iba na základe čiastkových informácií týkajúcich sa vývoja cien jednej vstupnej suroviny (ropy), výšky ceny v jednom týždni alebo informácií o marži spoločnosti ako takej. Okrem toho je tiež potrebné uviesť, že v trhovej ekonomike je bežné, že dochádza k pohybom cien nahor, ale aj nadol. Samotný nárast ceny alebo marže preto nie je možné považovať za neštandardný jav, ktorý by mal vyvolávať obavy z protisúťažného konania,“ konštatovala Oľšavská.
Protimonopolný úrad upozorňuje, že konečná maloobchodná cena benzínov či nafty v sebe zahŕňa aj daň, a to spotrebnú daň a daň z pridanej hodnoty.
V rámci prešetrovania správania podnikateľov v cenovej oblasti sa úrad môže zaoberať len cenami bez daní, keďže len za túto časť ceny je zodpovedný podnikateľ. Maloobchodné ceny s daňami teda nie sú podľa Oľšavskej pre analýzu z hľadiska súťažného práva relevantné.
Polovica z ceny sú dane
K 22. máju tohto roka bola priemerná maloobchodná cena benzínu v SR s daňou 1,565 eura za liter a cena bez daní 0,761 eura za liter. Daň teda predstavovala 0,804 eura za liter, čo je 51 percent z konečnej ceny benzínu.
V prípade nafty bola priemerná maloobchodná cena s daňou 1,424 eura za liter a cena bez dane 0,788 eura za liter. Daň teda predstavovala 0,636 eura za liter, čo je 45 percent z konečnej ceny nafty.
Podľa údajov protimonopolného úradu, do marca 2022 sa ceny pohonných látok bez daní na Slovensku a ostatných krajinách líšili v pomerne malej miere a sledovali rovnaký trend.
Od marca 2022 maloobchodná cena pohonných látok bez daní začala významne rásť nielen na Slovensku, ale aj v ostatných sledovaných krajinách s výnimkou Maďarska, kde bola v marci 2022 zavedená regulácia cien pohonných látok.
Určitý nárast cien pohonných látok bez daní je možné badať v uplynulom týždni, avšak úrad považuje za nerelevantné robiť závery o cenách na základe údajov z jedného týždňa bez zohľadnenia dlhodobejších trendov. Situácia v oblasti cien benzínov a nafty je totiž dynamická a mení sa každý týždeň.
„Z hľadiska súťažného práva nemajú krátkodobé výkyvy cien žiadnu výpovednú hodnotu. Takisto úrad považuje za nerelevantné zaoberať sa výškou marží na základe cien s daňami, najmä ak dane predstavujú približne polovicu z konečnej maloobchodnej ceny pohonných látok,“ uzavrela Oľšavská.
